Vedci vyvinuli unikátny test, aby zistili, koľko budete žiť: Postačí im len vatová tyčinka!

Nová štúdia odhalila unikátny spôsob, ako možno jednoducho predpovedať, koľko času zostáva človeku. Vedci tvrdia, že je to možné vďaka výteru z úst, ktorý dokáže odhadnúť riziko úmrtia pacienta pomocou buniek nachádzajúcich sa v ústach. Ako informoval portál The Sun, odborníci potvrdili, že sa tento spôsob budú snažiť ešte vylepšiť.

Ľudia starnú rôznym tempom, ale je známe, že nepriaznivý životný štýl, stres, fajčenie, alkohol či nesprávna životospráva dokážu tento proces urýchliť. Keďže sa takéto vplyvy doslova vtláčajú do nášho genómu vo forme epigenetických znakov, vedci sa snažili kvantifikovať molekulárne starnutie charakterizovaním týchto epigenómov na určitých miestach tela.

Za posledné desaťročie vedci vyvinuli niekoľko takzvaných epigenetických hodín, ktoré sú kalibrované podľa chronologického veku a faktorov životného štýlu u veľkého počtu subjektov. Väčšina z nich sa však zamerala na metyláciu DNA v krvných bunkách, čo sťažuje odber vzoriek a zároveň je to pre pacienta stresujúce.

Americkým vedcom sa ale nedávno podarilo vyvinúť test s názvom CheekAge, ktorý pracuje s údajmi o metylácii v ľahko odobratých bunkách z vnútra tváre. Podľa štúdie uverejnenej v časopise Frontiers in Aging dokáže presne predpovedať riziko úmrtia, a to aj vtedy, ak sa použijú epigenetické údaje z iného tkaniva.

Ako vysvetlil prvý autor štúdie doktor Maxim Shokhirev, CheekAge bol vyvinutý koreláciou podielu metylácie na približne 200 000 miestach s celkovým skóre zdravia a životného štýlu, ktoré odráža predpokladané rozdiely vo fyziologickom starnutí. Spoločne s kolegami Shokhirev použil štatistické programovanie, aby zistili, ako dobre ich test predpovedá úmrtie.

Neskôr ho vyskúšali v rámci programu Lothian Birth Cohorts (LBC) Edinburskej univerzity, ktorý sledoval životy 1 513 mužov a žien narodených v rokoch 1921 a 1936. Jedným z cieľov bolo prepojiť rozdiely v kognitívnom starnutí so životným štýlom, psychosociálnymi faktormi a biomedicínskymi i genetickými údajmi mozgu. "CheekAge významne prekonáva epigenetické hodiny prvej generácie, ktoré boli vyškolené pomocou súborov údajov obsahujúcich údaje o krvi," dodal doktor Shokhirev.

Podľa vedcov sú tieto epigenetické hodiny vycvičené hlavne na tvárových bunkách. "To znamená, že jednoduchý neinvazívny výter z tváre môže byť cennou alternatívou pre štúdium a sledovanie biológie starnutia," poznamenali.

Vedcov tiež podrobnejšie preskúmali tie metylačné miesta, ktoré boli najviac spojené s úmrtnosťou. Zistili, že gény nachádzajúce sa v ich okolí sú potenciálnymi kandidátmi na ovplyvnenie dĺžky života alebo rizika ochorení súvisiacich s vekom. Upozornili pritom najmä na gény PDZRN4 (nádorový supresor) a ALPK2, ktorý sa na zvieracích modeloch podieľa na zdraví srdca. "Bolo by zaujímavé zistiť, či gény ako ALPK2 ovplyvňujú dĺžku života," uviedol doktor Adiv Johnson zo spoločnosti Tally Health.

Podľa Johnsona však bude zásadné, aby vedci vykonali ďalšie štúdie na zistenie toho, aké ďalšie súvislosti okrem úmrtnosti zo všetkých príčin možno zachytiť pomocou testu CheekAge.