Bolestivá spoveď Marcelly Molnárovej o adoptívnych rodičoch: Prečo nikdy nehľadala biologickú mamu!

Svoju trinástu komnatu otvorila pred niekoľkými rokmi a verejnosť sa dozvedela, že slovenská speváčka Marcella Molnárová (59) je adoptovaná. Rodičia to ale pred ňou a ani jej bratom nikdy netajili. V rozhovore pre magazín Moja psychológia si zaspomínala na detstvo i na krásny vzťah s mamou a otcom.

„V tom obrovskom nešťastí, ako som sa na sve­te ocitla, totiž prišlo jedno velikánske šťastie v dvoch nádherných láskavých ľuďoch, ktorí brali ako svoje poslanie dať nám rodinu a domov,“ vyznala sa Molnárová, ktorá odjakživa cítila, že do tejto rodiny patrí.

„Boli to veľmi inteligentní a vnímaví ľudia, ktorí v tom­to počúvali odborníkov, a tí im radili, že deťom treba povedať pravdu, a to čo najskôr, ako to dokážu pocho­piť,“ dodala.

Adoptované deti majú v neskoršom veku tendenciu pátrať po biologických rodičoch, no speváčka to nikdy tak necítila. Vedela, ako jej skutočná mama vyzerala, ale nemala potrebu to riešiť. To, že sa ocitla v adopčnom procese jej nikdy nevyčítala, pretože mala svoj zložitý osud a prežila veci, ktoré si Molnárová nechá pre seba.

„Bola som aj na jej pohrebe, ale necítila som takú bolesť, ako som vedela, že budem cítiť raz za našimi. Pre mňa boli rodičmi oni. V každom ohľade. Genetika je síce dôležitá, ale ja verím na epigenetiku, teda na to, že oveľa viac vás ovplyvní to, čím žijete každý deň, a mám pocit, že s našimi som sa prepojila až tak, že mentalitou som naozaj ich,“ povedala.

Keď mala 28 rokov, prišla prvá rana v podobe úmrtia jej milovanej mamy. V priebehu pár rokov prišla aj o druhého rodiča a ako 36-ročná sa stala vdovou.

„Vždy v tie najťažšie dni som mala vystúpenie, kto­ré sa nedalo odrieknuť. Keď mi zomrela mamička, musela som spievať, rovnako ako keď zomrel otec­ko, a potom aj môj manžel… Pritom som si nevedela predstaviť - ani ako otvorím ústa. Zároveň som však cítila, ako ma v tom všetci vždy podporovali, a aj vte­dy akoby som ich počula hovoriť: ‚Marcellka, spievaj, spievaj!‘ Na jednej strane to bolo šialene ťažké, ale na druhej ma to zachraňovalo,“ zakončila.