Koktejl.sk
STVR nie sú pre ňu len pracoviskom, ale doslova druhým domovom. Známa moderátorka Karin Majtánová (52), ktorá je dnes neodmysliteľnou súčasťou obľúbenej relácie Dámsky klub, pôsobí na obrazovkách s krátkou prestávkou už od roku 1998.
V rozhovore pri príležitosti významných jubileí – 70. výročia televízie a 100. výročia rozhlasu – spomína na svoje začiatky v ikonickej výškovej budove v Mlynskej doline, najemotívnejší zážitok zo živého vysielania aj na legendárne programy a hlasy, ktoré formovali celé generácie. Okrem pohľadu do zákulisia prezradila aj to, ako vyzerá jej ideálny letný oddych, čo ju v živote najviac napĺňa a prečo sa dlhé roky riadi heslom „ži a nechaj žiť“.
Čo pre vás znamená STVR?
„Slovenská televízia je pre mňa druhým domovom. Je to práca, ktorá ma mimoriadne baví, ktorú milujem. Každý deň je úplne iná. Prináša rôzne situácie každý deň. Tie situácie sú trošku adrenalínové, trošku zábavné. Patrí k tomu aj dôkladná príprava. V Slovenskej televízii som od roku 1998, kedy som nastúpila do redakcie hudby a zábavy ako dramaturg a hneď som bola hodená do vody. Dostala som na starosti živé prenosy, ktoré sa volali Ahoj, mesto. Moderovala som Telerisk, ale aj galaprogram Rozprávka Vianoc. Neskôr sa moja kariéra v televízii na tri roky prerušila. Zmenilo sa vedenie. Ja som vtedy pracovala na dobu určitú a zmluvu mi nepredĺžili. Opätovne som nastúpila v roku 2004. Moderovala som Regionálny denník, Ranný magazín až po súčasný Dámsky klub.“
Keď sa povie Slovenská televízia, čo vám napadne ako prvé?
„Určite je to Mlynská dolina 845 45 Bratislava. Je to určite korešpondenčná adresa. Toto si pamätám ešte ako malé dievča. To je úplne prvé. Pamätám si na výškovú budovu a na kaviareň na 28. poschodí. Keď som tam prvýkrát vošla, tak som si myslela, že sa nikdy v tých priestoroch nebudem vedieť vyznať. Ako druhé by som povedala, že je to môj druhý domov, pretože som veľmi rada, že som súčasťou Slovenskej televízie.“
Keď sa povie Slovenská televízia, aká ikonická tvár sa vám s ňou spojí?
„Ikonických tvárí, či už našich milovaných hlásateliek, ktoré boli súčasťou našich obývačiek, alebo mnohých moderátorov, športových komentátorov, ale aj hercov, herečiek. Nedovolím si povedať jedno meno, pretože aj každá generácia má svoju vlastnú ikonickú tvár a každá generácia má svojich obľúbencov. Skôr je to pre mňa ikonická relácia pre mňa – Večerníček, Slniečko na rukavičke, Filmárik a Filmuška, Matelko. A práve Matelko by som povedala, že je pre mňa ikonickou tvárou Slovenskej televízie.“
Keď sa povie Slovenská televízia, aká situácia, zážitok sa vám s ňou spojí?
„Pamätám si, ako som si prvýkrát sadla za svoj počítač na 21. poschodí vo výškovej budove Slovenskej televízie v hlavnej redakcii hudby a zábavy. Situácií bolo veľa úsmevných, príjemných, sem-tam stresujúcich, napr. keď moderujem veľký galavečer Noc nádejí. Keď som ešte moderovala Dámsky magazín vtedy ešte s Andreou Vadkerti, mali sme hosťa, pána doktora, neonatológa Petra Krcha. Ropzrávali sme sa o nedonosených bábätkách. Je to odborník, ktorý zachránil život aj mojej dcéry. Moja Kajka vtedy nakráčala do štúdia a poďakovala sa mu. Ja som sa vtedy rozplakala a čo je horšie počas vysielania sa rozplakala aj Andrea Vadkerti. Naozaj sme si prešli ťažkú cestu. To je pre mňa najhlbší zážitok spojený s televíziou.“
Keď sa povie Slovenská televízia, ktorá relácia vám napadne ako prvá a prečo?
„Keď budem trošku egoistická, tak by som povedala, že Dámsky klub. Veľmi ma baví, milujem ho. Má vybudovanú stabilnú divácku základňu. Ale pamätám si aj na pôvodnú tvorbu inscenácií, myslím, že sa to volalo Bratislavské pondelky. Milujem dokumenty, pôvodné seriály. Neodpoviem konkrétne, ale len preto, že ja milujem programy Slovenskej televízie.“
Čo by ste zaželali k 100-vke Slovenského rozhlasu?
„Stovka je krásne číslo. V živote inštitúcie ako je Slovenský rozhlas je to mládežnícky vek. Slovenský rozhlas má šancu osláviť aj 200, 300 rokov. Ja to Slovenskému rozhlasu želám. A prajem mu to, aby si zachoval svoju úroveň jazykového prejavu. Aby bolo vysielanie korektné, príjemné, aby rozhlas vnášal pohodu do domácností, do práce, za volanty. Aby mal rozhlas skvelú dramaturgiu.“
Čo by ste popriali televízii k jej 70-ke?
„Naša fešanda telka má 70 rokov. Musím povedať, že fešanda. V dnešnej dobe, dnešné 70-čky vyzerajú fantasticky. Dobre sa o seba starajú, sú vitálne, úžasné a taká je aj Slovenská televízia. Už má čo-to za sebou, ale ešte má veľmi veľa pred sebou. Želám jej, aby mala veľmi dobrú divácku sledovanosť, aby jej sledovanosť stúpala. Aby dokázala uspokojiť od najmenšieho diváka až po staršieho diváka. Aby si každý našiel to pravé orechové. Aby stále mala ambíciu, energiu a financie vyrábať nové programy. Ďakujem Bohu, že môžem byť jej súčasťou.“
Keď sa povie Slovenský rozhlas, ako prvé vám napadne...?
„Hneď mi napadne obrátená pyramída. S tým sa mi vybaví Rádio Slovensko, ktoré je mimoriadne úspešné v počúvanosti. Z toho mám radosť. Archív hlasov a hudby máme v rámci Slovenského rozhlasu.“
Ktorý ikonický hlas vám napadne ako prvý?
„Každá generácia má svoje obľúbené hlasy. Okamžite sa mi vybaví hlas Romana Bomboša. Ale aj moja kolegyňa Soňa Müllerová, ktorá bola dlhé roky súčasťou Slovenského rozhlasu. Soňa má veľmi zapamätateľný a rozoznateľný hlas. Ale aj Andrej Wallner, Ivana Ilgová, Hana Rapantová. Sú to skôr ľudia, ktorí sa mi generačne približujú.“
S akou spomienkou, zážitkom sa vám Slovenský rozhlas spája?
„Zážitkom je to, keď tam človek príde na exkurziu. V rozhlase je zaujímavý štýl práce. Je to trošku iné ako v televízii. Musí tam byť veľká kooperácia medzi zvukovým majstrom, technikom, hudobným dramaturgom. Všetci sa tam musia riadiť presným časom, a to na sekundy. Spája sa mi to aj s detstvom, keď som počúvala rozprávky, rozhlasové hry.“
Päť vecí, ktoré si v lete nedáte ujsť.
„Určite si netreba dať ujsť dovolenku, ak to človeku dovolia povinnosti, či už pracovné alebo súkromné. Oddych, nič nerobenie, zmrzlinu a čas so svojimi blízkymi, prechádzky v prírode. Ale aj vyhradiť si čas na dobrú knihu, ktorú počas toho uponáhľaného zvyšku roka odkladá a konečne si ju prečítať.“
Aktívny oddych alebo nič nerobenie?
„Aj, aj... Pri mori chvíľočku, na slniečku sa vyvaľovanie, ale potom aj plávanie. Vždy ráno, či sa mi chce vstávať alebo nechce. Milujem dlhé, dlhé prechádzky po pláži. Mám rada aktívnu dovolenku, ale nie dravú, športovú. Hýbať sa, ale tak aktívne oddychovať. Počas leta nevynechám ani naše milované Tatry, kde rada chodím. Dávam sa výzvy na túry. Naposledy som vystúpila na Kriváň. Pôjdem do Piešťan, kde pracuje moja dcéra. Tam sa mi veľmi páči. Samozrejme, s manželom chceme niekam ísť. Tam, kde sa pravidelne vraciam je severný Cyprus, a to už po desiatykrát.“
Čo vás v živote najviac teší?
„Teší ma, že mám fantastickú, milujúcu rodinu. Teší ma, že mám okolo seba fantastických kolegov, s ktorými si roky rozumiem. Že mám pri sebe verných priateľov, ktorí sú mi v každej situácii oporou. Teší ma aj to, že stretávam dobrých a rozumných ľudí, čo mi dáva svetlo v tejto dnešnej, uponáhľanej, divokej dobe.“
Čo vás irituje?
„To je ľudská hlúposť, neprajnosť, závisť a to, že si nedokážeme dopriať úspech. Nie sme veľkorysí k ľuďom okolo seba. Roky rokúce je mojím mottom – ži a nechaj žiť. Keby sa ním každý riadil a zobral k srdcu, je nám ľahšie na svete.“
Majtánová poslednou odpoveďou zrejme narážala na nedávnu kauzu, po ktorej jej vystavila televízia dočasnú stopku a zniesla sa na ňu poriadna vlna kritiky. Slovenská televízia a rozhlas udelila dlhoročnej moderátorke mesačný dištanc z dôvodu porušenia politickej neutrality.
Televízia ju dočasne stiahla z obrazoviek po tom, čo vyšlo najavo, že komerčne vystupovala na politickom mítingu strany Smer-SD vo funkcii moderátorky a speváčky. Kontroverziu navyše umocnilo jej laškovanie s premiérom Robertom Ficom, od ktorého si priamo na pódiu vypýtala bozk na líce, čo verejnoprávny vysielateľ vyhodnotil ako neprípustné správanie a zakročil suspendáciou.
Koktejl.sk
