Zarážajúce svedectvo ruských vojakov: Šokujúce odhalenie o Putinovej armáde!

Dvoch zajatcov pred rozhovorom navštívila komisia Červeného kríža, aby sa uistili, že sa k nim vo väzení správajú v súlade so Ženevskými dohovormi. Podľa denníka The Sun, muži na sebe nemali žiadne známky násilia a v tábore, kde sú umiestnení, majú dobré podmienky. Vojaci, ktorí boli vyslaní k nášmu susedovi v rámci takzvanej vojenskej operácie, prehovorili, ako vnímajú osudný 24. február 2022.

Vadim bol v raketovom odpaľovači Grad, keď bol jeho konvoj zasiahnutý prepadom v Charkove v tretí deň vojny. „Vymrštil ma výbuch a predo mnou som videl explodovať kamión. Myslel som, že sú všetci mŕtvi. Neexistoval spôsob, ako by mohli prežiť. Nákladné auto za mnou bolo zasiahnuté a horelo. Prevážalo muníciu a vedel som, že začne vybuchovať, takže som musel ujsť,“ uviedol s tým, že sa doplazil k najbližšiemu stromu, kde omdlel. Keď sa prebral, prichádzali už ukrajinskí vojaci. S otvorenou ranou sa snažil skryť v opustenom dome, kde zostal celých 10 dní. Jedol sušienky a sladkosti, ktoré tam nechali ukrajinské hliadky a pil vodu z kohútika. Neskôr sa mu podarilo presunúť do rozbombardovanej bytovky, kde bola chladnička plná jedla. O tri dni však zbadal prichádzajúcu ukrajinskú hliadku a rozhodol sa im vzdať. „Schádzal som po schodoch s rukami nahor. Vravel som si, že keby tam bol snajper, je po mne. Počul som výkrik, aby som prestal, a veľmi pomaly som si kľakol na zem. Prikázali mi ľahnúť si a pýtali sa ma, kto som a odkiaľ som,“ popísal momenty, kedy mal naozaj strach.

Vadim nastúpil do ruskej armády pred šiestimi rokmi ešte ako 20-ročný. Vyučil sa za mechanika a plánoval si urobiť vodičák na ťažké nákladné vozidlo, aby sa po odchode zo síl mohol stať kamionistom. „Teraz mám iba dve možnosti. Buď ostanem tu alebo ma uväznia v Rusku za to, čo som povedal o ruskej armáde,“ skonštatoval a na adresu Putinovho vojska tvrdými slovami rozhodne nešetril. „Veľa ľudí si myslí, že sme druhou najväčšou armádou na svete, no my nemáme nič. Nemáme žiaden tréning, nemáme žiadne vybavenie a je priam zločinom si priznať, že ide o Rusko,“ vyhlásil bez servítky. „Nezaujímajú sa o svojich mužov, zaobchádzajú s nami ako so psami,“ skritizoval ruských veliteľov. Vojaci dokonca tvrdia, že krátko pred inváziou na Ukrajinu tušili, že sa má stať niečo veľké, pretože pár dní pred tým dostali príkaz odovzdať svoje telefóny a doklady totožnosti.

„Najprv sme netušili, kam vôbec ideme, no na druhý deň sme to už pochopili. Prešli sme na ukrajinské územie a videli sme, že hraničný plot je zničený. Dostali sme rozkaz rozložiť vozidlá a dostali sme súradnice na paľbu. Nevedeli sme, na čo strieľame, no potom nám povedali, že sme zasiahli dedinu s civilistami,“ popísal deň začiatku krvavej invázie. Keď sa dozvedel o zverstvách napáchaných na Ukrajine vrátane množstva vrážd, mučenia a znásilňovania detí, prešiel mu po chrbte mráz. "Veľmi dlho som premýšľal nad vojnovými zločinmi a verím tomu, pretože viem, ako to chodí v našej krajine a pretože oni pustia do armády hocikoho," povedal Vadim narovinu.

Druhý vojak priznal, že keď ho zajali, zavolal mame, ktorá sa hneď rozplakala. Ivan bol súčasťou raketovej delostreleckej jednotky prepadnutej na okraji Charkova. Raketa namontovaná na ich vozidle dostala priamy zásah a explodovala. Podarilo sa mu však ujsť s dvoma kamarátmi. Skrývali s v opustenom dome. Keď sa dali na útek, narazili na ukrajinskú vojenskú jednotku. Ako sám uviedol, je šokovaný zo správ o vyčíňaní ruských vojakov. "Sú ti id*oti," neskrýval sklamanie. Jeho jediným snom je stať sa súčasťou výmeny väzňov a objať svojich blízkych. “Chcem len opäť vidieť moju mamu a priateľku, " uzavrel s nádejou mladý muž.