Mesiac po pohrebe Juraja Jakubiska sa ozvala jeho žena: Odkaz plný bolesti!

Juraj Jakubisko zomrel vo veku 84 rokov v Prahe krátko pred polnocou v noci z piatka 24. februára na sobotu. Pohreb slovenského filmového režiséra, scenáristu a výtvarníka sa uskutočnil v Katedrále svätého Víta na Pražskom hrade. Rozlúčiť sa s ním prišli najbližší, mnohí kolegovia z umeleckého života či politici.

Bývalý český prezident Václav Klaus ho v smútočnej reči označil za veľkého človeka a osobnosť renesančných rozmerov. Život zosnulého režiséra visel podľa Klausa niekoľkokrát na vlásku. "Vnímali sme jeho zdravotné neduhy, ale nahovárali sme si, že Juraj je nesmrteľný rovnako ako jeho filmy," povedal bývalý český prezident. "Celý svoj život sa pohyboval medzi Slovenskom a Prahou. Ale zostával autentickým Slovákom so všetkým, čo k tomu patrí. Slovensko nám aj svojimi filmami nezameniteľne približoval," ocenil dielo umelca Klaus.

Najväčší smútok prežíva po smrti režiséra jeho manželka Deana Jakubisková (65). Mesiac po pohrebe napísala vdova vyhlásenie, ktoré zverejnil portál iDnes.cz. "Čas plynie, bolesť neutícha..." začala a dodala, že Juraj Jakubisko bol výnimočný človek, ktorý miloval svoju prácu, rodinu, slovenské hory, slovenský národ aj krajinu, v ktorej sa narodil a zostal jej verný do poslednej chvíle.

"Úprimne ďakujem všetkým, ktorí si uctili jeho pamiatku, svojou prítomnosťou na rozlúčke s mojim milovaným manželom Jurajom Jakubiskom, osobne alebo zdieľaním, kvetinovými darmi, kondolenciami, spomienkou slovom i obrazom, slzou i myšlienkou. Ďakujem za každé vyjadrenie spoluúčasti, úcty a úprimnej sústrasti, v osobnom i verejnom živote nad jeho odchodom z nášho sveta," odkázala Deana. Špeciálne poďakovala kardinálovi Dukovi, ktorý celebroval svätú omšu a tiež exprezidentovi Klausovi.

Slová vďaky venovala aj všetkým, ktorí sa starali o zdravie jej zosnulej lásky a priateľom. "Ďakujem za útechu, láskavé slová, pomoc, podporu, a ponuku pevnej paže, o ktorú sa môžem oprieť v týchto neľahkých chvíľach. Za každý prejav spoluúčasti na veľkej bolesti nad stratou milovaného Juraja. Áno, mysleli sme si, a verili sme, že Jurajko je nesmrteľný ako jeho filmy. S pokorou a v tichu ďakujem za múdrosť, ktorou nás obdaril, za lásku, ktorou nás zahŕňal. Ďakujem za život s ním…" ukončila dojemný odkaz Deana.

Smútočný obrad bol len pre pozvaných hostí, verejnosť sa do chrámu nedostala. Pri truhle, na ktorej bol položený ikonický Jakubiskov čierny klobúk, boli okrem jeho čiernobieleho portrétu aj kvetinové dary. Medzi nimi aj veniec od prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Kvety od rodiny boli v tvare filmovej kamery, na ktorej boli stuhy v podobe filmového pásu. Počas obradu zaspievala Katarína Knechtová pieseň Muoj Bože. Truhla s telom opustila katedrálu za sprievodu hudby z Jakubiskovej rozprávky Perinbaba a piesne Slovenská od Miroslava Žbirku.