Spisovateľ Jozef Banáš sa pripravuje na expedíciu k prameňom najväčšej rieky Indie a jednej z najvodnatejších riek sveta. Posvätná Ganga pramení v Himalájach a Banáš niekoľko dní každé ráno absolvoval túry s ruksakom naplneným knihami, trénoval tak výstup do výšky 4000 metrov.

"Tridsiatnici vravia, že to nie je náročná expedícia, veď je vo výške 4000 metrov, kde je vzduch redší, nuž ale to vravia tridsiatnici. Ja sa na cestu k prameňu svedomito pripravujem, ale pripravujem sa na ňu už ostatných 70 rokov môjho života, pretože pre mňa je cieľom cesta," nechal sa nedávno počuť Banáš, ktorý v októbri prinesie čitateľom svoj piaty biografický román venovaný Božene Slančíkovej Timrave.

Svoju poslednú túru pred odchodom okomentoval a zachytil otec moderátorky Adely Vinczeovej v piatok 5. septembra na Facebooku. "Priatelia, práve som skončil posledný výstup na našu horu Sitina v rámci prípravy na našu nastávajúcu himalájsku expedíciu k prameňom Gangy. Veľmi sa na ňu teším, pôjdu tam skvelí ľudia z Čiech, Moravy, zo Slovenska. Bude nás viesť vzácny človek Daniel Máčovský. Ide aj moja staršia dcéra Mária Miriam, veľmi sa teším na debaty s ňou, keďže ona ma tak trochu naviedla na túto expedíciu," prezradil Banáš. Jeho VIDEO nájdete na začiatku článku.

Na cestu sa teda vydáva so staršou sestrou Adely Vinczeovej. Mnohí ľudia sa Banáša podľa jeho slov pýtajú, prečo chodí na východ, do Indie.

"Idem tam teraz už dvanástykrát, odpoveď je jednoduchá. Idem tam vyrovnávať svoju nerovnováhu ako súčasti západnej civilizácie, ktorá spôsobuje všetky konflikty a krízy aj v našich dušiach a našich telách svojou nenažratosťou a chamtivosťou. Napriek tomu, že sme kresťania, tak si vôbec neuvedomujeme, že v Biblii je napísané: čo dáš, to sa ti vráti, a čo vezmeš, bude ti vzaté. Aj preto idem do Indie, aby som sa tam naučil mať ruky otvorené a nie zaťaté. Pretože zaťatou päsťou sa ruka podať nedá," dodal spisovateľ.

Zároveň oznámil, že štartujú v pondelok 8. septembra na trase od mesta Dillí. Pevne verí, že to zvládne, no ak nie, podstatná je preňho cesta.

Ústav pamäti národa (ÚPN) vníma udelenie štátnej ceny Alexandra Dubčeka spisovateľovi, bývalému politikovi a diplomatovi Jozefovi Banášovi s poľutovaním. Poukazuje na to, že podľa zachovanej dokumentácie mal viac ako 12 rokov pôsobiť ako tajný spolupracovník Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Banáš v minulosti odmietol, že by s ŠtB vedome spolupracoval alebo udával ľudí. Spochybnil aj pravosť svojho podpisu na dokumentoch ŠtB.

„Ocenenie osôb, ktoré sa čo i len malou mierou podieľali na sledovaní ľudí v období neslobody, je relativizovaním zločinov nedemokratických režimov a dehonestáciou ich obetí,“ uviedol ÚPN v stanovisku. Zároveň apeluje na Úrad vlády SR a Kanceláriu Národnej rady SR, aby v procese posudzovania návrhov na udelenie štátnych cien dôsledne dbali aj na pôsobenie laureátov v období neslobody rokov 1939 až 1989. Ocenil takisto dlhoročnú profesionálnu spoluprácu s Kanceláriou prezidenta SR v procese posudzovania návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní.

Banáš považuje za česť, že sa stal laureátom ceny nesúcej meno najznámejšieho Slováka vo svete. Na sociálnej sieti tento týždeň poďakoval tým, ktorí ho navrhli a schválili, ale aj neprajníkom.

„Tridsaťpäť rokov ma hlupáci osočujú, že som udával, ale zatiaľ nenašli ani jedného, ktorého by som udal. Vyčítajú mi, že som rusofil, hoci hľadám len pravdu, že som antivaxer, hoci som si len dovolil nenechať sa očkovať, vyčítajú mi, že som sa vôbec narodil,“ napísal. Upozornil aj na svoje úspechy v spisovateľskej branži. Štátnu cenu Alexandra Dubčeka, ktorú udeľuje vláda, získal Banáš za rozvoj literárnej tvorby a významný celospoločenský prínos.