ŠOK! Legendárny herec opúšťa SND po vyše 40 rokoch: Z môjho odchodu nehodlám vytĺkať...

Divadelný a filmový herec, režisér a tiež dlhoročný pedagóg Emil Horváth ml. (80) sa stal členom Činohry SND v roku 1983 a na prvej slovenskej divadelnej scéne sa predviedol v desiatkach predstavení. Pre denník SME prezradil, že po viac ako 40 rokoch odchádza do externého prostredia. „Z môjho odchodu nehodlám vytĺkať nijaký morálny kapitál. Mám 80 rokov a to, že onedlho odídem do externého prostredia, je moje slobodné rozhodnutie, vychádza z osobných a rodinných dôvodov,“ povedal denníku.

Minulý pondelok Slovensko šokovala správa, že v rámci konsolidácie dostalo v SND „výpoveď“ 5 populárnych hercov - Roman Poláčik, Táňa Pauhofová, Daniel Žulčák, Martin Šalacha a Anna Magdaléna Hroboňová. Všetci umelci v divadle zostávajú, ale menia sa ich zmluvy. Po novom sa z nich stanú externisti, respektívne hosťujúci herci. Horváth tvrdí, že SND je úspešná firma a keď sa má šetriť na ľuďoch, treba sa na to podľa neho dívať pragmaticky.

„Ak mám futbalový klub a mám šetriť na ľuďoch, vyhodím Ronalda alebo človeka, ktorý kreslí čiary okolo ihriska? Myslím, že je tu pomerne jasná odpoveď. Rovnako je to v divadle. Naozaj sa majú vyhodiť herci, ktorí večer čo večer vypredávajú predstavenia a nie ľudia na iných oddeleniach?“ zamyslel sa a dodal, že ide o direktívne rozhodnutie, ktoré môže pripomínať etapu pred rokom 1989, pretože znižovať náklady sa podľa neho dá aj inak.

Emil Horváth ml. sa narodil 12. novembra 1945 v Nitre, ale detstvo a mladosť prežil v Martine, kde jeho otec získal angažmán. Štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave ukončil v roku 1968.

Jeho prvým pôsobiskom sa stalo Divadlo SNP v Martine, kde pôsobil v rokoch 1968 - 1976 a zaznamenal aj prvé úspechy. V roku 1973 ho vyznamenali cenou Janka Borodáča za postavu Rjumina v hre Letní hostia Maxima Gorkého. Dočkal sa aj filmovej ceny, keď si v roku 1974 odniesol Zlaté slnko z 12. filmového festivalu mladých v Trutnove za stvárnenie postáv z filmov Dolina a Deň slnovratu.

Na javisku bratislavskej Novej scény účinkoval v rokoch 1976 - 1983 a vynikol ako Treplev v Čechovovej Čajke alebo ako Salieri v Shafferovom Amadeovi. Členom Činohry SND v Bratislave sa stal v roku 1983 a na prvej slovenskej divadelnej scéne sa predviedol v desiatkach predstaveniach. V rokoch 2011 - 2013 Činohru SND aj viedol. V súčasnosti účinkuje v siedmich tituloch a jedným z nich je predstavenie Falošná nota, v ktorom hrá po boku Milana Kňažka.

Ako divadelný režisér začínal v Martine a po roku 1989 režíroval aj v SND, na Novej scéne, v Štátnom divadle Košice (dnešné Národné divadlo Košice), v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, Divadle Jána Palárika v Trnave, Mestskom divadle Brno, v Národnom divadle v Brne, v pražskom Divadle pod Palmovkou a 12 rokov v bratislavskom Divadle West.

V roku 1987 dostal Cenu Andreja Bagara za postavu Zilova v hre Alexandra Vampilova Lov na kačice. Cenou Literárneho fondu za výkon v predstavení Chrobák v hlave Georgesa Feydeaua a za réžiu hry Alberta Camusa Caligula ho ocenili v roku 1991. Za úlohu Starčeka v inscenácii Stoličky od Eugena Ionesca dostal prestížnu cenu Divadelné dosky, Cenu Jozefa Kronera a aj Výročnú Cenu Literárneho fondu.

V roku 2005 mu prezident SR udelil štátne vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy v oblasti rozvoja kultúry. Cenu Literárnu fondu dostal aj v roku 2017 za stvárnenie postavy Petra Williamsona v hre Apartmán v hoteli Bristol, s prihliadnutím na postavu pána Labaša z inscenácie Spievajúci dom.

Pred kamerou debutoval v roku 1965 vo filme Každý mladý muž režiséra Pavla Juráčka. Zahral si aj v kriminálke Sedem svedkov Petra Solana, jednu z titulných postáv mu zveril aj režisér Karel Zeman v snímke Na kometě. Jednou z jeho najznámejších filmových hereckých kreácií sa stal cukrár Šimon Šindelka, ktorého stvárnil v komédii Juraja Herza Sladké starosti.

Predstavil sa aj v televíznych seriáloch Tridsať prípadov majora Zemana, Búrlivé víno, Tajné životy či Autoškola. V súčasnosti hrá v seriáloch Dunaj, k vaším službám a Nemocnica. Od roku 1984 učil divadelnú tvorbu na VŠMU. V júni 2005 ho vymenovali za vysokoškolského profesora. Adeptom herectva často zdôrazňoval, že herec na javisku postavu nehrá, on ňou musí byť. Jeho manželkou je herečka Viera Richterová a syn je literárny vedec a spisovateľ Tomáš Horváth.