Prezidentské voľby v Bolívii: Žiadny kandidát nezískal viac ako polovicu hlasov, druhé kolo bude v októbri

• Druhé kolo volieb v Bolívii bude 19. októbra.
• Prezidentskí kandidáti Paz a Quiroga majú najviac hlasov.
• Hnutie za socializmus utrpelo ťažkú porážku.
• Voľby sa konali počas hospodárskej krízy v krajine.

Do druhého kola prezidentských volieb v Bolívii postúpili centristický kandidát Rodrigo Paz a Jorge „Tuto“ Quiroga z pravicového tábora. Vyplýva to z čiastkových výsledkov nedeľňajších volieb, ktoré v noci na pondelok zverejnila ústredná volebná komisia. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúry AP a AFP.

Na základe vyhodnotenia hlasovacích lístkov z viac ako 90 percent volebných obvodov získal senátor Paz, syn bývalého prezidenta Jaimeho Paza Zamoru (1989 - 1993) kandidujúci za Kresťanskodemokratickú stranu, 32,8 percenta odovzdaných hlasov.

Quiroga, ktorý bol prezidentom Bolívie od 7. augusta 2001 do 6. augusta 2002 a kandidoval za volebnú koalíciu Sloboda a demokracia (Libre), dostal hlasy 26,4 percenta zúčastnených voličov. Ďalší pravicový kandidát Samuel Doria Medina, ktorý bol v prieskumoch dlho považovaný za favorita, skončil až na treťom mieste a nevyšiel mu tak ani štvrtý pokus stať sa prezidentom. Napriek tomu svojim podporovateľom povedal, že „nič neľutuje“.

Prezidentské voľby sú veľkou ranou pre ľavicovú vládnucu stranu Hnutie za socializmus (MAS), ktorá je pri moci 20 rokov a jej členmi sú aj úradujúca hlava štátu Luis Arce a jeho predchodca Evo Morales. Sám Arce už znovu nekandidoval. Oficiálnym kandidátom MAS bol Eduardo del Castillo, ktorý skončil šiesty so ziskom iba 3,2 percenta hlasov.

Druhý ľavicový kandidát, bývalý člen MAS a súčasný predseda Senátu Andrónico Rodríguez, získal osem percent hlasov. Aby sa nemuselo konať druhé kolo volieb, víťaz volieb hlavy štátu potreboval získať buď viac ako 50 percent hlasov, alebo 40 percent a mať náskok desať percentuálnych bodov pred druhým najúspešnejším kandidátom. Keďže žiadny kandidát túto podmienku v prvom kole nesplnil, o novom prezidentovi Bolívie rozhodne 19. októbra druhé kolo.

Takmer osem miliónov občanov Bolívie, kde je účasť na voľbách povinná, si mohlo vybrať z ôsmich prezidentských kandidátov. Rozhodovali aj o viceprezidentovi a 130 členoch Poslaneckej snemovne a 36 členoch Senátu.

Voľby sa konali v čase vážnej hospodárskej krízy, keď inflácia v Bolívii dosahuje 25 percent a krajina trpí nedostatkom pohonných hmôt a cudzej meny. Experti porovnávajú situáciu v Bolívii so susednou Argentínou takisto zmietanou hospodárskou krízou, kde voliči v roku 2023 ukončili dlhoročnú vládu ľavicovo orientovaných perónistov. Za prezidenta tam bol zvolený ultrapravicový zástanca voľného trhu Javier Milei.

Za Eva Moralesa, prvého prezidenta z radov domorodého obyvateľstva (2006 – 2019), zažívala Bolívia viac ako desať rokov výrazný hospodársky rast. Tento ľavicový politik znárodnil plynárenský sektor a zisky investoval do sociálnych programov, čím znížil extrémnu chudobu na polovicu. Nedostatočné investície do tohto sektora však nakoniec viedli k prepadu príjmov.

Bolívia má okrem toho najväčšie zásoby lítia na svete, ktoré je kľúčovou surovinou pre elektromobily a batérie. Jeho ťažba je však zatiaľ pomalá a zmena vlády by mohla uľahčiť investície.