Magda Vášáryová šokuje: Mečiar mi plakal na ramene! Bol rozrušený... Musela som tie šaty vyhodiť, pretože...

Divadelná a filmová herečka, sociologička, politička a bývalá diplomatka Magdaléna Vášáryová (77) v novej knihe Než zmizím opisuje stredoeurópsky priestor originálnym, farbistým spôsobom a prináša množstvo prekvapivých pohľadov aj nie úplne známych faktov z nedávnej histórie či zákulisia politiky. Počas diskusie v pražskej Knižnici Václava Havla vytiahli z publikácie niekoľko príhod a jedna sa týkala aj bývalého premiéra SR Vladimíra Mečiara (83).

„Raz večer mi zavolal nečakane. Keď som zistila, že pobývať v jeho dosahu pre mňa nie je úplne bezpečné, navštevovala som ho iba keď bol prítomný niekto ďalší. Teraz to bol František Mikloško. Mečiar sedel pred televízorom a sledoval jednanie federálneho parlamentu o Klausových reformách,“ prečítal na úvod moderátor Jáchym Topol ukážku z novej knihy a pokračoval.

„Bol rozrušený, mal dokonca slzy v očiach. Plakal dosť často. Mala som vtedy na sebe krásne šaty. On sa o mňa oprel a plakal a plakal. A potom zabedákal: ,Keď bude aj na Slovensku táto Klausova reforma, už ma tu nikto nebude mať rád. Mimochodom, zanedlho to vzdal a odstúpil, aby zostal miláčikom. Musela som tie šaty vyhodiť, pretože tie slzy nešli vyčistiť,“ citoval z knihy moderátor.

Vladimír Mečiar sa narodil 26. júla 1942 vo Zvolene. Popri zamestnaní, keď pracoval ako tavič v Závodoch ťažkého strojárenstva (ZŤS) v Dubnici nad Váhom, vyštudoval diaľkovo Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po jej absolvovaní pôsobil od roku 1974 až do roku 1990 v Skloobale Nemšová ako podnikový právnik.

Politicky sa začal angažovať v prvej polovici 60. rokov, pričom zastával rôzne funkcie v Československom zväze mládeže (ČSM). V čase normalizácie bol odvolaný z funkcií v mládežníckom hnutí a v roku 1970 pre svoj postoj k okupácii Československa aj vylúčený z Komunistickej strany Československa (KSČ).

Do politického života opäť vstúpil po roku 1989 v rámci hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN), za ktoré získal v roku 1990 prvýkrát poslanecký mandát. Na pôde tohto politického subjektu však založil v marci 1991 najskôr platformu, ktorá prerástla nasledujúci mesiac do založenia novej strany Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Od jej vzniku v roku 1991 bol jej predsedom 21 rokov až do 26. apríla 2012, keď oznámil svoj odchod z čela strany. V júni 2003 rozhodol snem o zmene názvu na Ľudová strana - HZDS (ĽS-HZDS).

V prvej polovici roka 1990 zastával v slovenskej vláde post ministra vnútra a životného prostredia. Po parlamentných voľbách v júni 1990 sa stal prvýkrát predsedom vlády a v tejto funkcii pôsobil do apríla 1991.

V júni 1992 sa po ďalších voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) stal opäť premiérom, úrad zastával do marca 1994, keď mu poslanci parlamentu vyslovili nedôveru. V čase tohto vládnutia spolu s českým premiérom Václavom Klausom absolvoval sériu rokovaní, ktoré vyústili do rozdelenia spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Od októbra 1992 do marca 1993 a opäť od marca 1998 do októbra 1998 bol poverený ako predseda vlády aj výkonom niektorých právomocí prezidenta SR. Tretíkrát zasadol Vladimír Mečiar do premiérskeho kresla po vyhratých parlamentných voľbách v decembri 1994, vo funkcii bol do októbra 1998. Práve v tomto období bol unesený prezidentov syn Michal Kováč ml. (1995), zabitý Róbert Remiáš (1996) a v roku 1997 došlo k zmareniu referenda.

Bol to práve Vladimír Mečiar a jeho vládnutie, ktoré sa podpísalo pod rozhodnutie Európskej komisie, ktorá 16. júla 1997 na zasadnutí v Štrasburgu neodporučila začať so Slovenskom rozhovory o rozšírení EÚ v prvej vlne, pretože krajina nespĺňala politické kritériá.

Pamätným sa stalo vystúpenie premiéra Mečiara 30. septembra 1998 v Slovenskej televízii, keď po prehratých parlamentných voľbách oznámil odchod z politickej scény. Na záver vystúpenia s piesňou na perách „S Pánom Bohom idem od Vás, neublížil som, neublížil som nikomu z Vás!“ cez televíznu obrazovku zakýval na rozlúčku svojim priaznivcom a voličom.

O rok neskôr, v máji 1999, neúspešne kandidoval v prvých priamych prezidentských voľbách, ktorých víťazom sa stal Rudolf Schuster. Vladimír Mečiar sa uchádzal o funkciu hlavy štátu aj druhý raz - v prezidentských voľbách v roku 2004. Hoci prvé kolo volieb vyhral so ziskom 32,7 percenta, v druhom kole získal 40,1 percenta hlasov a skončil druhý za Ivanom Gašparovičom (59,9 percenta).

V júnových parlamentných voľbách v roku 2010 sa ĽS-HZDS nedostalo do NR SR. Hnutie získalo len 4,32 percenta hlasov voličov a po dvadsiatich rokoch muselo parlament opustiť. Po ďalších neúspešných parlamentných voľbách, ktoré sa konali v marci 2012 a v ktorých ĽS-HZDS získalo iba 0,93 percenta hlasov voličov, oznámil Mečiar 26. apríla 2012 svoj odchod z čela ĽS-HZDS.

Zakladateľ a bývalý dlhoročný predseda HZDS Vladimír Mečiar sa vzdal členstva v strane 12. decembra 2013. Nového predsedu si strana už nezvolila a na mimoriadnom sneme v Žiline 11. januára 2014 rozhodlo 161 zo 165 delegátov o rozpustení strany.

O návrat do politiky sa ešte pokúsil v novembri 2019, keď sa na republikovom sneme zišli 9. novembra v Trenčíne členovia strany Slovenská liga. Delegáti zvolili 77-ročného Vladimíra Mečiara za predsedu strany a súčasne aj za lídra kandidátky.

Koncom novembra 2019 však Mečiar zmenil názor a rozhodol sa, že v parlamentných voľbách kandidovať nebude. Slovenská liga získala vo voľbách, ktoré sa konali 29. februára 2020, napokon iba 809 platných hlasov, čo bolo 0,02 percenta hlasov voličov.