Tajomný prieliv prezývajú lodný cintorín: Najhoršia cesta na svete si vyžiadala tisíce obetí!

More dokáže byť pre námorníkov často nevyspytateľné, no napriek tomu sa s jeho nástrahami dokážu takmer vždy vysporiadať. Existuje však jedna lokalita, ktorá je celé stáročia oslovovaná ako "lodný cintorín". Ako informoval portál Unilad, predpokladá sa, že v priebehu desaťročí sa tu potopilo viac ako 800 plavidiel, pričom si tieto incidenty vyžiadali tisíce ľudských obetí.

Drakov prieliv bol prvýkrát objavený v roku 1525. Táto lokalita spája Tichý oceán s Atlantickým oceánom, pričom sa nachádza medzi Južnou Amerikou a Antarktickým polostrovom. Je široký až 1100 kilometrov a jeho priemerná hĺbka je viac ako 4-tisíc metrov.

Kvôli tomu, že je v takom úzkom priestore spojovacím bodom medzi tromi najväčšími svetovými oceánmi, často môže byť vystavený atmosférickým cyklónom. Tieto silné vetry pochádzajú z juhu, ktorý je neprerušovaný pevninou, čo znamená, že dokážu spôsobiť škody aj bez toho, aby narazili na akékoľvek prekážky. So silným vetrom sa spájajú aj obrovské vlny, ktoré v Drakovom prielive môžu dosahovať výšku až 30 metrov.

Hoci mnoho súčasných námorných ciest vedie cez Panamský prieplav, až do jeho otvorenia v roku 1914 sa lode spoliehali len na južný priechod. To znamená, že stovky až tisíce lodí museli prejsť tou najnebezpečnejšou námornou trasou na svete. Mnohé zdroje uvádzajú, že sa v prielive potopilo až 800 lodí, posledné incidenty sa datujú ešte do roku 2022. Vtedy obrovská vlna narazila na výletnú loď Viking Polaris, pričom zabila jedného cestujúceho a zranila osem ďalších.

Námorníci, ktorí dokázali prejsť Drakovým prielivom bez väčšej ujmy tvrdia, že okrem vetra a vĺn si treba dávať pozor aj na nesmierne chladné počasie. "Zrazu sa ocitnete v tomto ľadovom svete. Môžete vidieť, ako sa celá krajina zmení v priebehu niekoľkých hodín," uviedol profesor Alberto Naveira Garabato, ktorý precestoval Drakov prieliv na svojej zaoceánskej lodi.

Hoci je Drakov prieliv nebezpečný pre lode, pre planétu má veľmi dôležitý význam. Dôvodom je, že keby Antarktídu a Južnú Ameriku nič neoddeľovalo, spôsobilo by to roztopenie ľadu okolo tohto obrovského kontinentu. Prieliv totiž zachytáva severný teplejší vzduch, vďaka čomu zostáva juh chladnejší. Výskumníci tvrdia, že táto katastrofa by zapríčinila zvýšenie globálnej hladiny morí o takmer 60 metrov.