07. sep. 2026 o 06:30
mob, Koktejl

Dano Dangl nastavil Slovákom zrkadlo: Nevieme sa na seba kriticky pozrieť a povedať si, že...

placeholder
Letná párty TV Markíza - Dano Dangl.
Zdroj: Matej Španka

Prehovoril o našom komplexe.

Domáce promi
07. sep. 2026 o 06:30
Dano Dangl nastavil Slovákom zrkadlo: Nevieme sa na seba kriticky pozrieť a povedať si, že...

Prehovoril o našom komplexe.

Slovenský režisér a scenárista Dano Dangl (51) sa v rozhovore pre 360tku otvorene vyjadril k stavu slovenskej spoločnosti, kultúry a národnej mentality. Poukázal na hlboký problém s prijímaním humoru či konštruktívnej kritiky a zdôraznil potrebu vyšších nárokov na ľudí vo vedúcich pozíciách. Podľa neho sa zo slovenskej spoločnosti vytráca schopnosť zdravého nadhľadu, čo sa negatívne prejavuje v súkromnom aj verejnom živote.

Hlavným tŕňom v oku je pre známeho tvorcu predovšetkým neschopnosť Slovákov urobiť si zo seba srandu. Pokiaľ ide o veriacich či citlivé témy, v spoločnosti podľa neho prevláda prehnaná dotknutosť, zatiaľ čo v zahraničí humor funguje ako prirodzený tmel.

„Česi majú v paži, oni si povedia, čo chcú. Oni si dokonca vedia aj zo seba vystreliť. Tu si vystrelíte z niekoho a ten sa hneď urazí,“ porovnáva Dangl. Ako príklad uvádza aj Britov, ktorí si dokážu uťahovať zo svojej kráľovskej rodiny, hoci ju hlboko uctievajú. Práve humor podľa neho paradoxne upevňuje rešpekt a pozíciu autorít, čo na Slovensku chýba.

Problém vidí najmä v tom, že Slováci nedokážu čeliť vlastným nedostatkom a akýkoľvek vtip vnímajú ako útok na svoju osobu. Humor by pritom mal slúžiť ako zrkadlo, ktoré ukazuje slabiny spoločnosti.

„My sa nevieme kriticky pozrieť na seba samých a povedať si, že toto je zlé na nás. Ten humor je prostriedok, ako sa na tieto veci dá ukázať. A preto ho mnohí nevedia odčítať a majú pocit, že už atakujete na nich,“ vysvetľuje režisér.

Podobný úpadok kritického myslenia sa podľa Dangla odráža aj v riadení štátu a kultúrnych inštitúcií. Upozorňuje na nebezpečný trend, pri ktorom spoločnosť zanevrela na elity a odborníkov, pričom do popredia púšťa ľudí len preto, že dokážu viac kričať.

„To, že sa na tie posty dostávajú ľudia, ktorí sa tam dostanú preto, lebo vedia viac kričať alebo vedia zaujať isté publikum, a dnes tú kultúru riadia, je vlastne tragédia spoločnosti,“ tvrdí a dodáva, že tí, ktorí najviac kričia o slovenskej kultúre, ju v skutočnosti rozožierajú a likvidujú.

Na záver Dangl vyzýva verejnosť, aby sa neuspokojila s priemernosťou a vyžadovala vyššie štandardy od všetkých, ktorí spravujú krajinu. Varuje pred pasivitou a prijímaním rozhodnutí, ktoré idú priamo proti záujmom slovenskej kultúry. Pokiaľ sa nároky znížia a spoločnosť rezignuje, nastane podľa neho stav, keď ľudia začnú žiť v strachu, prídu o financie a napokon úplne prestanú navštevovať kultúrne podujatia.