Koktejl.sk
Európa by v prípade priamej konfrontácie s Ruskom mohla mať problémy zmobilizovať dostatočný počet vojakov alebo pre nich rýchlo vyrobiť dostatok zbraní. Vyplýva to zo štúdie Francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov (IFRI) zverejnenej v utorok, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
IFRI v dokumente zdôrazňuje slabiny Európy v prípade vypuknutia konfliktu s Ruskom, ktoré autori označujú za „dlhodobú hrozbu“. Kontinentu podľa nich chýba politická vôľa a „koherentná stratégia obrannej ekonomiky“. „Potrebujeme identifikovať naše silné a slabé stránky,“ uviedol riaditeľ IFRI Thomas Gomart a upozornil na „kritické vojenské medzery“ Európy. Agentúra AFP pripomína, že európske krajiny značne zvýšili svoje výdavky na obranu po začiatku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.
„Európske krajiny majú potrebný potenciál, teda ekonomické zdroje, vojenské kapacity a technologické know-how, aby sa do roku 2030 postavili Rusku, za predpokladu – a toto je samozrejme najdôležitejšie slovo – že preukážu politickú vôľu,“ pokračoval.
Hoci Európa má podľa štúdie oproti Rusku kvalitnejšie letectvo aj námorníctvo, jej pozemné sily trpia kritickými nedostatkami. „Vzhľadom na politickú fragmentáciu a vážne problémy s pripravenosťou existujú dôvody na pochybnosti o politickej, strategickej a operačnej dostupnosti viacerých európskych vojsk v prípade konfrontácie,“ uvádza správa.
„V roku 2025 má 20 z 30 európskych členov NATO alebo EÚ profesionálne pozemné sily s menej ako 15 000 vojakmi. Okrem niekoľkých frontových štátov, ktoré by mohli zmobilizovať zálohy a národné gardy na svojom území, ostatné štáty by neboli schopné vytvoriť viac ako pár práporov, ktoré by mohli vyslať za svoje hranice,“ napísal IFRI.
Prevažná časť väčších formácií by podľa štúdie zostala na „možno šiestich krajinách“ vrátane Francúzska, Británie a Nemecka. IFRI tvrdí, že Európa nezvláda premeniť svoje navýšené obranné rozpočty na „hmatateľný priemyselný nárast“ napríklad v oblasti rakiet.
Koktejl.sk
