Vášáryová po rokoch prehovorila o trápení v manželstve: Žiarlivostné scény a fyzické násilie?!

Charizmatická umelkyňa Emília Vášáryová (81) patrí k výrazným osobnostiam slovenskej kultúry, ale úctu si získala aj za hranicami. Spolupracovala s významnými filmovými i divadelnými zahraničnými režisérmi. Ako herečka prezradila pre TASR, že pri stvárňovaní javiskových postáv je pre ňu najdôležitejší samotný autor a jeho téma. Na druhom mieste je režisér, ktorý objasní čo pretlmočiť divákovi.

Emília Vášáryová sa narodila 18. mája 1942 v Hornej Štubni do učiteľskej rodiny. V roku 1963 sa stala absolventkou herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (VŠMU) a po škole rok pôsobila v bratislavskom Divadle Nová scéna. Od roku 1964 je členkou Činohry SND, kde stvárnila množstvo veľkých dramatických postáv.

V roku 1999 potvrdila svoje herecké majstrovstvo v role Starenky v absurdnej dráme Stoličky. Výzvou pre herečku bolo aj stvárnenie opernej divy Marie Callas v inscenácii Majstrovská lekcia Marie Callas (2002).

Nemala núdzu ani o filmové a televízne úlohy. Pred kamerou sa objavila v komédii Dáždnik svätého Petra (1958), zahrala si v snímke Na pochode sa vždy nespieva (1960) a zaujala aj v komédii Až přijde kocour (1963).

Medzi jej ďalšie známe filmy patria Námestie svätej Alžbety (1965), Lidé z maringotek (1966) alebo Drak sa vracia (1967). Zažiarila v drámach Martina Hollého ml. Balada o siedmich obesených (1968) aj Medená veža (1970). Andrej Lettrich ju obsadil do kriminálky Prípad krásnej nerestnice (1973) i do rodinných ság Červené víno (1976) či Alžbetin dvor (1986).

Diváci si ju môžu pamätať aj z filmu Pelíšky (1999) a v roku 2004 si zahrala v snímke Horem pádem. Za postavu Věry Horeckej v tejto tragikomédii získala Českého leva (2005). V dráme Eva Nová (2015) autenticky zobrazila portrét ženy bojujúcej o lásku svojho syna. Za túto úlohu dostala v roku 2016 ocenenie Slnko v sieti.

Počas svojho života získala bývalá prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Emília Vášáryová množstvo ocenení. Krištáľové krídlo si prevzala v roku 1999 a víťazkou novinárskej ankety Herečka storočia sa stala v roku 2000. Je držiteľkou štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (2002) a v Česku získala Medailu Za zásluhy (2003). V apríli tohto roka bola ocenená národnou filmovou cenou Slnko v sieti za výnimočný prínos k slovenskej audiovizuálnej kultúre.

Slovenský režisér Martin Šulík, ktorý stojí za filmami ako Tlmočník, Muž so zajačími ušami, Všetko čo mám rád či Záhrada, na tento rok pripravil dokument Emília. Ten prevedie divákov zákrutami času, umožní im pochopiť súvislosti herečkinho života i umeleckého snaženia.

Prostredníctvom výpovedí priateľov, kolegov, spolupracovníkov, filmových a divadelných kritikov, autori pred nami skladajú pestrú mozaiku názorov, ktorá postupne vytvára obraz výnimočnej osobnosti, informuje web mojakultura.sk. V dokumentárnom filme prehovorí aj sama herečka, ktorá otvorí svoju 13. komnatu.

„Pani Vilma Jamnická mi kedysi povedala, že mi urobí horoskop. Napísala mi, že celý môj život ma budú prenasledovať obrovské pády. Fatálne pády. Na javisku som spadla trikrát a som sa dolámala. Tiež som šla raz na generálku, maskérka mi robila príčesok a tie moje vlasy jej zostali v rukách. Moje vlastné vlasy,“ cituje slová Vášáryovej denník Nový čas.

Prvýkrát sa pôvabná herečka postavila pred oltár v roku 1968 so športovým lekárom Ivanom Horským. Vydržala s ním osem rokov, počas ktorých to nebola vôbec prechádzka ružovou záhradou. Ich manželstvom bolo plné žiarlivostných scén, napätia a dokonca aj fyzického násilia. „Keď prejdem tým mojím životom, tak všetko to malo nejaký zmysel a všetko sa to malo stať. Všetko,“ priznala otvorene.

Jej druhým manželom bol slovenský kostýmový výtvarník, scénograf a pedagóg Milan Čorba, ktorého si vzala rok po rozvode s Horským, a vydržali spolu až do jeho smrti v roku 2013.