Odborníci varujú: Tento príznak na perách môže prezradiť riziko demencie!

Podľa nedávneho výskumu príznak objavujúci sa na perách môže potenciálne signalizovať zvýšené riziko vzniku demencie. Tento vírusový príznak sa spája s 80 percentným zvýšením rizika Alzheimerovej choroby, informuje o tom denník Mirror.

Štúdia publikovaná v British Medical Journal naznačuje, že vírus herpes simplex typu 1 (HSV-1), bežný vírus zodpovedný za herpes a opary, môže prispievať k vzniku Alzheimerovej choroby. Zatiaľ, čo predchádzajúce štúdie naznačovali súvislosť medzi HSV-1 a Alzheimerovou chorobou, cieľom tohto výskumu bolo hlbšie preskúmať túto súvislosť.

V rámci štúdie výskumníci analyzovali zdravotné záznamy viac ako 300-tisíc osôb vo veku 50 rokov a viac. Ako informoval SurreyLive, účastníci boli rozdelení do dvoch rovnakých skupín, pričom sa rozlišovali medzi tými, ktorým bola diagnostikovaná Alzheimerova choroba, a tými, ktorým ju nediagnostikovali.

Spoločnosť Alzheimer's Research UK podrobne opísala, ako štúdia zistila, že 1507 (0,44 percenta) účastníkov s diagnostikovanou Alzheimerovou chorobou malo v anamnéze infekciu HSV-1 v porovnaní s 823 (0,22 percenta) účastníkmi bez diagnózy Alzheimerovej choroby. Záverom bolo, že jedinci s vírusom HSV-1 mali o 80 percent vyššie riziko Alzheimerovej choroby.

Teória sa potvrdila aj po zohľadnení ďalších faktorov, ako napríklad nosičov dvoch kópií génu APOE4, čo je známy rizikový faktor pre Alzheimerovu chorobu. Okrem toho sa zistilo, že u jedincov, ktorým boli predpísané lieky na liečbu vírusu, bola o 17 percent nižšia pravdepodobnosť vzniku Alzheimerovej choroby v porovnaní s tými, ktorí žiadne lieky neužívali.

Je nevyhnutné zvážiť niektoré obmedzenia tejto štúdie. „Napriek veľkej vzorke je tento výskum založený na informáciách získaných z použitia zdravotných záznamov a administratívnych údajov o nárokoch, ktoré často vychádzajú z toho, že ľudia sami hlásia svoje ochorenia," zdôraznila doktorka Sheona Scalesová, riaditeľka výskumu v Alzheimer's Research UK.

„Väčšina ľudí infikovaných HSV-1 nemá žiadne príznaky, takže niektoré infekcie nemusia byť zaznamenané. Infekcie staršie ako zaznamenané informácie tiež nie sú k dispozícii. Hoci boli prípady porovnané s kontrolnou skupinou, diagnostikovanie Alzheimerovej choroby, najmä v skorých štádiách, zostáva výzvou,“ tvrdí doktorka.

Hoci je HSV-1 bežný, nakazenie sa vírusom nezaručuje, že sa u jednotlivca vyvinie Alzheimerova choroba. Presný vzťah medzi HSV-1 a zvýšeným rizikom Alzheimerovej choroby je stále predmetom skúmania, pričom súčasné hypotézy naznačujú, že infekcie môžu spustiť zápal mozgu, čo môže viesť k jeho poškodeniu.

„Vieme, že existuje 14 rizikových faktorov demencie súvisiacich so životným štýlom a prostredím, a nie je dostatok dôkazov na to, aby sme infekcie zaradili do tohto zoznamu. Táto štúdia nám nehovorí, či infekcie spôsobujú riziko, iba ukazuje súvislosť. Na pochopenie základnej biológie tohto javu je potrebný ďalší výskum," uviedla doktorka Scalesová.