Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Najslávnejšiu kostru sveta Lucy vystavili v Prahe, populácia jaguárov v Mexiku za posledné roky výrazne narástla a slovenskí študenti uspeli na Medzinárodnej olympiáde z astronómie a astrofyziky v indickom Bombaji. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu.

České Národné múzeum (NM) v Prahe od pondelka vystavuje najslávnejšiu kostru sveta Lucy a ďalšiu vzácnu fosíliu Selam. Do 23. októbra budú súčasťou novej expozície Ľudia a ich predkovia v historickej budove múzea na Václavskom námestí. Je to vôbec po prvýkrát, čo sú tieto najcennejšie exponáty etiópskeho kultúrneho dedičstva vystavené v Európe.

Český premiér Petr Fiala považuje vystavenie exponátov v Prahe za mimoriadny historický okamih. „Etiópia nám na dva mesiace zverila jedny zo svojich najcennejších pokladov. Ide o vzácne artefakty ľudskej evolúcie... Obe kostry patria medzi najvzácnejšie exponáty svetového dedičstva, sú staré cez tri milióny rokov a v európskej krajine sa objavujú vôbec po prvýkrát. Je to mimoriadny prejav dôvery v ČR, ktorý si nesmierne vážim,“ povedal.

Pre Národné múzeum je vystavenie originálov fosílií jedným z najvýznamnejších momentov v dejinách inštitúcie starej viac než 200 rokov. „Tieto dva exponáty patria k tomu najcennejšiemu kultúrnemu svetovému dedičstvu a dokonca ani v Etiópii nie sú trvalo vystavované. Takže je to veľká česť, podarila sa skutočne ohromná vec. Sú to v podstate také korunovačné klenoty, také vzácne sú tie predmety pre Etiópiu a jej obyvateľstvo,“ priblížil riaditeľ NM Michal Lukeš. Ľudí zároveň pozval, aby sa na novú expozíciu prišli pozrieť.

Na slávnostnom otvorení expozície s originálmi ostatkov Australopiteka afarského (Australopithecus afarensis) sa zúčastnili aj objavitelia fosílií Donald Johanson a Zeresenay Alemseged. Ako prvá bola objavená Lucy. Jej ostatky z obdobia približne pred 3,2 miliónmi rokov našiel v roku 1974 Johanson a jeho študent Tom Gray v etiópskom Afarskom trojuholníku v oblasti Hadar.

O 25 rokov neskôr v neďalekej lokalite Dikika objavil Alemseged ostatky kostry dieťaťa staršej asi o 100 000 rokov, ktorú nazvali Selam. Ide o najstaršiu dochovanú detskú kostru. Obaja v príhovoroch zdôraznili, že nálezy sú dôležitou pripomienkou toho, že korene ľudstva sú v Afrike, a nie v Európe.

Lucy, označovaná aj ako "prateta ľudstva", bola podľa vedcov vysoká asi 106 centimetrov, vážila 28 kilogramov a podobala sa viac na šimpanza ako na dnešného človeka. Z pôvodnej kostry sa zachovalo asi 40 percent. Obdobie, kedy žila, vedci určili podľa vrstvy vulkanických hornín, v ktorých sa fosília našla.

Populácia jaguárov amerických (Panthera onca) v Mexiku sa podľa najnovších výsledkov celonárodného sčítania za posledné roky výrazne zvýšila. Najväčšej mačkovitej šelme žijúcej na americkom svetadiele napriek tomu stále hrozí vyhynutie. V roku 2024 žilo v Mexiko 5326 jaguárov, čo je o 30 percent viac ako v roku 2010. V rovnakom roku šelmu podľa Národnej aliancie na ochranu jaguárov (ANCJ) v krajine pridali na zoznam ohrozených druhov. Od posledného sčítania v roku 2018 populácia narástla o 11 percent.

„Prekvapivý a povzbudivý výsledok,“ zhodnotila ANCJ vo svojej správe. Podľa koordinátora stratégie aliancie Humberta Peñu k tomu dopomohli najmä väčšie chránené oblasti, v ktorých sa jaguáre mohli voľnejšie pohybovať. To okrem iného podnietilo aj nárast ich populácie. Napriek pozitívnemu výsledku bude populácia jaguárov potrebovať ešte približne 15 až 30 rokov stabilného rastu, aby bola mimo nebezpečenstva vyhynutia, uviedol Peňa. Správa ANCJ konštatuje, že len na dosiahnutie počtu 8000 jedincov bude potrebných viac ako 30 rokov.

K úbytku jaguárov amerických prispieva najmä ničenie ich prirodzeného prostredia, nelegálny lov či obchodovanie s nimi na čiernom trhu. Druh sa vo voľnej prírode vyskytuje od juhu Spojených štátov až po sever Argentíny.

Päticu slovenských študentov ocenili na Medzinárodnej olympiáde z astronómie a astrofyziky (IOAA) 2025, ktorá sa konala od 11. do 21. augusta v indickom veľkomeste Bombaj. Slovensko zastupovali medzi 64 krajinami sveta. Zlatú medailu získal Tomáš Kubrický.

Strieborné medaily získali Patrik Prítrský a Peter Švrlo. Mário Tlamka vybojoval bronzovú medailu. Vladimír Slanina si odniesol čestné uznanie. „Počas viacerých dní sa museli popasovať s náročnými teoretickými príkladmi zameranými na rôzne oblasti astrofyziky, dátovými analýzami i praktickými úlohami, ktoré zahŕňajú prácu s ďalekohľadom či návštevu planetária,“ priblížili organizátori.