Koktejl.sk
- Trump vyzval Irán na uzavretie zmysluplnej dohody so Spojenými štátmi.
- Varoval, že bez dohody môžu prísť zlé dôsledky.
- USA chcú, aby sa Irán vzdal svojho jadrového programu, Teherán to odmieta.
- Trump založil Radu mieru s cieľom podporiť stabilitu na Blízkom východe.
Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyzval Irán, aby so Spojenými štátmi uzavrel zmysluplnú dohodu, inak sa podľa neho stanú zlé veci. Vyhlásil to v prejave vo Washingtone na ustanovujúcom zasadnutí Rady mieru, ktorej vznik inicioval. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.
Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v stredu uviedla, že by bolo od Teheránu „múdre“, keby sa dohodol so Spojenými štátmi. Pre útok proti Iránu je podľa nej mnoho dôvodov. Podľa viacerých zahraničných médií by k úderu mohlo dôjsť už počas víkendu, Trump však o tom zatiaľ nerozhodol. Zástupcovia USA a Iránu tento týždeň rokovali v Ženeve.
„Pokračujú dobré rokovania. V priebehu rokov sa ukázalo, že nie je ľahké uzavrieť zmysluplnú dohodu s Iránom. Musíme uzavrieť zmysluplnú dohodu, inak sa stanú zlé veci,“ povedal Trump s tým, že Irán ohrozuje stabilitu celého Blízkeho východu. Bez dohody Washington podľa neho „možno bude musieť urobiť ďalší krok“. Svet sa to dozvie v najbližších desiatich dňoch, uviedol.
USA podľa agentúry Reuters chcú, aby sa Irán vzdal svojho jadrového programu. Teherán túto požiadavku odmieta a zároveň popiera, že sa usiluje vyvinúť jadrovú zbraň. „S Iránom máme ešte čo robiť. Nemôžu mať jadrové zbrane. Je to veľmi jednoduché. Ak budú mať jadrové zbrane, nemôže byť na Blízkom východe mier,“ dodal Trump.
Šéf Bieleho domu založil Radu mieru 22. januára na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Aj keď mala pôvodne dohliadať na povojnovú obnovu Pásma Gazy, jej charta podľa dostupných informácií neobmedzuje pôsobenie organizácie len na palestínske územie. Trump tvrdí, že Rada mieru by mohla v budúcnosti plniť niektoré funkcie Organizácie Spojených národov (OSN).
Na prvom zasadnutí rady vo Washingtone Trump taktiež zopakoval svoje tvrdenie, že od návratu do Bieleho domu v januári minulého roka sa mu podarilo ukončiť osem konfliktov. Poznamenal však, že vojna medzi Ukrajinou a Ruskom mu naďalej robí problémy.
USA presúvajú na Blízky východ flotilu lietadiel včasného varovania
Americké vzdušné sily nasadili takmer tretinu svojich lietadiel včasného varovania a riadenia (AEW&C) do Európy a na Blízky východ. Súvisí to pravdepodobne s rastúcim napätím medzi USA a Iránom a prebiehajúcimi rokovaniami o iránskom jadrovom programe, píše TASR podľa webu armyrecognition.com.
Americké letectvo presunulo šesť zo svojich 16 zostávajúcich lietadiel včasného varovania Boeing E-3 Sentry do Európy predtým, ako zamieria na Blízky východ. Dve lietadlá sú už na ceste na leteckú základňu v Saudskej Arábii. Ďalšie štyri sú zatiaľ na leteckej základni Ramstein a očakáva sa, že ich budú nasledovať. Toto nasadenie predstavuje takmer 40 percent celkovej flotily lietadiel E-3 Sentry.
Za posledných niekoľko dní letecké sily cez Atlantik presunuli aj stíhačky, letecké tankery a prieskumné lietadlá smerom do Európy a oblasti amerického Centrálneho velenia (CENTCOM). Ide o stíhačky F-15E, F-35, F-22 a F-16, tankovacie lietadlá, lietadlá so spravodajskými platformami a lietadlá elektronického sledovania RC-135. Súčasná flotila amerických lietadiel E-3 Sentry sa medzi rokmi 2023 a 2024 znížila z 31 na 16, čiastočne s cieľom zlepšiť ich celkovú pripravenosť sústredením zdrojov údržby a podpory.
Drak lietadla E-3 Sentry obsahuje rotačnú kupolu s priemerom 9,1 metra nad zadnou časťou trupu. V jej vnútri je pulzný Dopplerov radar, ktorý dokáže detekovať nízko letiace ciele vo vzdialenosti nad 400 kilometrov a lietadlá v strednej až vysokej nadmorskej výške na väčšie vzdialenosti. Zároveň filtruje pozemné rušenie. Elektronické systémy lietadla dokážu prenášať údaje v reálnom čase do veliteľských centier. Dolet bez dotankovania presahuje 9 000 kilometrov alebo osem hodín vo vzduchu.
Koktejl.sk
