Koktejl.sk
Chronický nedostatok spánku môže viesť k vážnym zdravotným problémom. Je dôležité dodržiavať pravidelný spánkový režim alebo stačí len „dospávať“? Pravidelný spánok kratší ako sedem hodín denne zvyšuje riziko cukrovky, vysokého krvného tlaku, srdcových ochorení a mŕtvice. Nedostatok spánku tiež oslabuje imunitu, narušuje metabolizmus, spôsobuje priberanie na váhe a zvyšuje riziko pádov či úrazov. Dlhodobý nedostatok spánku negatívne ovplyvňuje pamäť a kognitívne funkcie.
Spánkový dlh, nazývaný aj deficit spánku, predstavuje rozdiel medzi potrebným množstvom spánku a tým, čo telo skutočne dostáva. Tento dlh sa hromadí postupne, preto jeho následky nemusia byť okamžite zjavné. Ľudia sa navyše môžu kognitívne prispôsobiť chronickému obmedzeniu spánku. Napriek tomu môže mať dlhodobý nedostatok spánku vážne dôsledky, preto je nevyhnutné dbať na zdravé spánkové návyky a hygienu spánku.
Najprv je potrebné spoznať svoj organizmus a zistiť, koľko spánku je pre nás nevyhnutné dostávať. Priemerný dospelý človek potrebuje približne osem hodín spánku, deti a tínedžeri však viac. Aby sa predišlo hromadeniu spánkového dlhu, je kľúčové dodržiavať pravidelný režim spánku. Ak je potrebné režim upraviť, odporúča sa meniť čas zaspávania postupne, v intervaloch 30 až 60 minút. Dôležitá je aj večerná rutina, ktorá pomáha upokojiť sa pred spaním – môže to byť čítanie niekoľkých strán knihy, relaxačná aktivita, starostlivosť o seba, vypnutie elektroniky alebo stlmenie svetla približne 30 minút pred spaním.
Najčastejšie spôsoby, ako kompenzovať spánkový deficit, sú krátke zdriemnutia a „dospávanie“ cez víkend. Krátke, 10 až 20-minútové zdriemnutie môže na niekoľko hodín zlepšiť pamäť, schopnosť učiť sa aj mentálnu výkonnosť. Avšak takýto oddych často prináša len falošný pocit zotavenia.
Výskum z roku 2021, ktorý uskutočnili vedci z Jagelovskej univerzity v Krakove ukázal, že na úplné zotavenie po dlhšom období obmedzeného spánku nestačí len „dospávať“. Do štúdie bolo zapojených 13 zdravých dospelých, ktorí počas experimentu sledovali svoj spánok. Prvé štyri dni dodržiavali správnu spánkovú hygienu, potom 10 dní znižovali svoj spánok približne o 30 %. Vedci merali mozgovú aktivitu pomocou EEG a zároveň testovali ich mentálne schopnosti pri úlohách vyžadujúcich vysokú koncentráciu.
Výsledky ukázali zhoršenie kognitívnych funkcií počas obdobia obmedzeného spánku. Po návrate k normálnemu režimu spánku sa funkcie postupne zlepšovali, no regenerácia nebola úplná. Podľa zistení ani celý týždeň zotavenia po 10-dňovom období nedostatku spánku nestačil na úplné obnovenie plnej výkonnosti.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.
Koktejl.sk
