Analytici bez prikrášlení: Konsolidačný balíček najprv ekonomiku výrazne zasiahne, kedy príde zvrat?

• Pozitívne účinky konsolidácie sa očakávajú od roku 2028.
• Ekonomické dôsledky zahŕňajú spomalenie rastu a klesajúcu zamestnanosť.
• Verejné financie SR sú približne v tretine ozdravného procesu.

Konsolidačný balíček prijatý na jeseň tohto roka bude mať v najbližších štyroch rokoch citeľne negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku. Pozitívne účinky konsolidácie sa začnú prejavovať neskôr, do konca dekády sa rast vyrovná a v ďalších rokoch nakoniec prevýši dynamiku oproti očakávaniam v scenári bez konsolidácie. V aktuálnom komentári to konštatujú analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

„Najvýraznejší nepriaznivý dopad sa očakáva v roku 2026, keď bude rast ekonomiky približne o 0,36 percentuálneho bodu (p. b.) nižší v porovnaní so scenárom bez konsolidácie,“ vyčíslili.

Vplyv na trh práce bude podľa nich najviac cítiť v roku 2027. Zamestnanosť klesne najmä v dôsledku opatrení zameraných na samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), pričom vyššie daňové zaťaženie práce sa premietne aj do pomalšieho rastu miezd. Daňovo-odvodové opatrenia, ktoré tlmia ekonomickú aktivitu, budú pritom ekonomiku brzdiť dlhodobo.

Analytici avizovali, že od roku 2028 sa začne prejavovať pozitívny efekt konsolidácie. „Od roku 2028 začne trvalo nižšia riziková prirážka výraznejšie prispievať k povzbudeniu ekonomiky. Vďaka nej pomalší rast dlhu a nižší deficit postupne prevážia nad negatívnymi vplyvmi vyššieho daňového zaťaženia,“ vysvetlili.

Zároveň upozornili, že aj keď je konsolidácia nevyhnutná a vždy prináša aj dočasné oslabenie ekonomiky, veľkosť tohto negatívneho efektu závisí od jej štruktúry. Pri nastavení aktuálneho balíka podľa analytikov RRZ potrvá 12 rokov, kým sa úroveň hrubého domáceho produktu (HDP) priblíži k výkonnosti, ktorú by ekonomika dosiahla bez konsolidačných zásahov. „Takéto dlhé obdobie návratu je spôsobené nevhodnou skladbou opatrení - príliš vysokou váhou tých, ktoré majú výraznejší tlmiaci účinok na ekonomický rast,“ zhodnotili.

Schválený rozpočet na budúci rok s deficitom 4,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) predstavuje viditeľný, ale len malý krok smerom k ozdraveniu slovenských verejných financií. Oproti minulému roku ide síce o najväčšie plánované zlepšenie v rámci eurozóny, napriek tomu však bude mať Slovensko naďalej jeden z najvyšších deficitov v EÚ.

Po troch prijatých konsolidačných balíčkoch sú tak verejné financie približne v tretine ozdravnej cesty, ktorej cieľom je postupne dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, aby sa zadlženosť krajiny začala znižovať. Konštatujú to analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v aktuálnej Analýze rozpočtu verejnej správy SR na roky 2026 - 2028.

Plánované zlepšenie hospodárenia v budúcom roku má byť dosiahnuté prijatým konsolidačným balíkom v hodnote 2,7 miliardy eur, ktorý sa opiera najmä o zvyšovanie daní a odvodov, ako aj obmedzenie niektorých výdavkov. Analytici pripomenuli, že napriek ozdravným plánom sa počet zamestnancov vo verejnej správe naďalej zvyšuje. Šetrenie na mzdových výdavkoch prebieha prevažne prostredníctvom pomalšieho rastu platov, nie cez znižovanie počtu pracovníkov, čo má historicky skôr krátkodobý efekt.

„Konsolidácia ďalej pribrzdí ekonomiku, čo bude znižovanie deficitu tlmiť. Odhadujeme, že súčasný balíček, naklonený smerom k zdaneniu príjmov z práce, bude mať aj vzhľadom na svoju veľkosť a štruktúru výraznejší vplyv na ekonomický rast ako doterajšie,“ zhodnotili analytici. V roku 2026 by mal spomaliť rast slovenskej ekonomiky približne o 0,8 percentuálneho bodu (p. b.). Spolu s neistým vplyvom niektorých konsolidačných opatrení budú pre dosiahnutie rozpočtového cieľa v budúcom roku podľa odhadu NBS potrebné dodatočné opatrenia vo výške 0,2 % HDP.

Analytici upozornili, že verejný dlh SR zostáva naďalej vysoký, na očakávanej úrovni 64 % HDP v roku 2028. Jeho zdanlivá stabilizácia sa má dosiahnuť najmä pomocou vyššieho čerpania hotovostných rezerv, pričom čistý dlh bude vďaka pretrvávajúcim vysokým deficitom dynamicky rásť. V desaťročnom horizonte by aj pri dosiahnutí rozpočtových cieľov naďalej rástol až nad úroveň 70 % HDP. „Pre zníženie dlhu pod hranicu 60 % HDP bude potrebná pretrvávajúca konsolidácia aj po roku 2028 vo výške aspoň 0,5 % HDP ročne až do roku 2033,“ vyčíslili.

S konsolidáciou verejných financií môže podľa ekonómov pomôcť efektívne využitie eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti, ktoré Slovensko dlhodobo čerpá pomalšie a viac nárazovo ako väčšina krajín EÚ. Práve rok 2026 bude z tohto pohľadu dôležitý, pretože pôjde o posledné obdobie na čerpanie plánu obnovy.

Z dlhodobého hľadiska budú slovenské verejné financie pod tlakom spôsobeným starnutím populácie, vyššími sociálnymi výdavkami a rastúcimi úrokmi z dlhu, varovali analytici. Fiškálna stratégia by tak podľa nich mala byť úzko prepojená s podporou potenciálneho rastu ekonomiky, najmä investíciami do výskumu, digitalizácie, zelenej transformácie a vzdelávania, namiesto expanzie bežných výdavkov.

„Vláda zrejme bude musieť prejsť od krátkodobých a administratívnych opatrení k trvalým a dlhodobo udržateľným zmenám. Priestor pre efektívnejšie vynakladanie prostriedkov, zlepšenie výberu daní, podporu rastu, a tým aj posilnenie domácej schopnosti financovať verejné investície, tu existuje,“ doplnili analytici NBS.