Takto vyzerá posmrtný život: Svedectvá odhalili, čo čaká na druhej strane! Z tohoto vás zamrazí...

Prvá štúdia svojho druhu uverejnená minulý týždeň odhalila, že značný počet ľudí zostáva pri zmysloch až hodinu po tom, ako sa im zastaví srdce, informoval Daily Mail. Pacienti vedcom povedali, že videli svojich zosnulých blízkych, vznášali sa nad ich telami a dokonca sa počas oživovania zúčastnili na rýchlych policajných naháňačkách. Niektorí z nich videli jasné svetlá a éterické postavy, zatiaľ čo iní mali strašidelnejšie zážitky.

"Hoci si lekári dlho mysleli, že mozog utrpí trvalé poškodenie približne 10 minút po tom, ako ho srdce prestane zásobovať kyslíkom, naša práca ukázala, že mozog môže vykazovať známky elektrického zotavenia dlho po resuscitácii," povedal hlavný autor štúdie a lekár intenzívnej starostlivosti doktor Sam Parnia.

Toto sú výpovede z prvej ruky od tých, ktorí prežili vlastnú smrť:

Pacientka 1: "Stále som počula svoje meno. Všade okolo mňa boli démoni a príšery. Mala som pocit, že sa mi snažia odtrhnúť časti tela. V pravom hornom rohu miesta, kde som sa nachádzala, som niekoho videla. Nemal tvár, ale bola to mužská postava. Kričal moje meno a chytil ma za ruku skôr, ako bolo neskoro. Natiahla som ruku a pocítila som, ako ma niekto ťahá svojím smerom. Počula som: 'Dýcha? Dýcha?'"

Pacient 2: "Pamätám si, že som bol na obrovskom poli, kde boli všade rozmiestnené sivé stany. Boli tam postavy bez tváre. Spomínam si, že som išiel kaňonom. Na oboch stranách boli muži v bielych rúchach s kapucňami, ktoré im zakrývali tváre. Posledné, čo si pamätám, bolo, že všetci ukazovali na mňa. Potom svet pohltila tma."

Pacient 3: "Do môjho zorného poľa sa dostal muž, ktorý kráčal asi 2 až 3 metre predo mnou v 30-stupňovom uhle, z východiskového bodu vzdialeného možno 10 metrov. Vyzeral ako gangsterská postava zo štyridsiatych rokov. Mal dlhý špicatý nos, vytieňovaný účes a tvár, ako sa hovorí; milovať ho mohla len matka... Bol nahnevaný a nepriateľský."

Pacient 4: "Išiel som do domu, kde som nemal byť. Chytila ma polícia. Premýšľal som, ako vysvetliť, čo som v tom dome robil. Potom som vošiel do kaluže a keď som z nej vyšiel, nebol som mokrý a akoby som sa rozplynul v chodníku. Bol tam rybár, ktorý nado mnou spieval morskú pieseň, a pršalo."

Pacient 5: "Mal som pocit, akoby ma niekto držal za ruku. Všetko bolo čierne, nič som nevidel.

Pacient 6: "Pamätám si na svetelnú bytosť stojacu blízko mňa. Čnela nado mnou ako veľká veža sily, ale vyžarovala len teplo a lásku. Zachytil som záblesky svojho života a cítil som hrdosť, lásku, radosť a smútok, ktoré sa do mňa vlievali. Každý obraz bol o mne, ale z pohľadu bytosti, ktorá sa na mňa dívala... Ukázala mi dôsledky môjho života, tisíce ľudí, s ktorými som komunikoval, a cítil som, čo ku mne cítili, videl som ich život a to, ako som ich ovplyvnil."

Pacient 7: "Dostal som sa priamo do svetla. Bolo to pokojné a bezprostredné. Miesto, kde som sa nachádzal, som vnímal ako vchod. Bola tam jedna hlavná a mnoho ďalších bytostí lásky. Nebolo tam nič iné ako dobro, pravda a všetko, čo súvisí s láskou. Nebolo tam miesto pre strach, zlo alebo čokoľvek iné okrem tohto. Bolo to úžasnejšie než všetky moje predstavy. Bolo to nad rámec dokonalosti a lásky, ako ju poznáme my v našom ľudskom stave. Neexistujú slová, ktoré by to opísali. Bol som taký šťastný, že som tam mohol byť."

Pacientka 8: "Pamätám si, že som vstúpila do tunela. Pocity boli oveľa silnejšie ako zvyčajne. Prvým bol pocit intenzívneho pokoja. Bolo to také pokojné a vyrovnané. Všetky moje starosti, myšlienky, obavy a názory boli preč. Intenzita pokoja bola taká neuveriteľná a ohromujúca, že tam nebol žiadny strach. Nemala som strach z toho, kam idem a čo ma čaká, keď tam prídem. Potom som pocítila teplo túžbu po domove."

Pacient 9: "Videl som, čo sa deje. Stál som vedľa postele, bolo to veľmi zvláštne."

Pacient 10: "Už som nebol vo svojom tele. Vznášal som sa bez váhy. Bol som nad svojím telom priamo pod stropom miestnosti v nemocnici. Pozoroval som, čo sa odohrávalo podo mnou. Ja, ktorý som už bol mimo tela, ktoré mi ešte pred chvíľou patrilo, som sa ocitol v polohe, ktorá bola vznešenejšia."

Pacientka 11: "Opýtali sa ma, či sa chcem vrátiť domov, alebo sa chcem vrátiť sem. Povedala som im, že ma potrebujú moji dvaja synovia a musím sa vrátiť. Zrazu som bola opäť vo svojom tele. Naozaj si nepamätám, čo sa v tej chvíli dialo okolo mňa, len to, že to bolelo."

Pacient 12: "Keď sa ma snažili oživiť, cítil som, ako používajú defibrilátor, aby mi naštartovali srdce. Cítil som, ako sa moje telo pohybuje hore a dole."

Pacient 13: "Mal som pocit, akoby mi niekto silno tlačil na hrudník. Snažil som sa ich odstrčiť, ale mal som akoby zviazané ruky."

Pacientka 14: "Počula som, ako môj partner hovorí a môj syn volá ‚mama‘."

Pacient 15: "Pamätám si, ako som sa pozeral na zdravotnú sestru, ktorá ma prosila, aby som dýchal, a potom som sa prebudil na jednotke intenzívnej starostlivosti."

Pacient 16: "Pamätám si, keď som sa vrátil a oni mi prikladali tie dve elektródy na hrudník, a pamätám si ten šok."

Pacient 17: "Cítil som, ako mi niekto niečo robí na hrudi. Necítil som samotné stláčanie, ale skôr, akoby ma masírovali."

Pacient 18: "Pamätám si, že som videla svojho otca."

Pacientka 19: "Zdalo sa mi, že som počula svoju starú mamu, ktorá už zomrela, ako hovorí: 'Musíš sa vrátiť'."