Vedci našli odpoveď na to, ako vznikol život na Zemi: Môže za to TENTO nebeský jav!

Vedeckú komunitu rozvášnila nová teória, ktorá sa snaží vysvetliť vznik života na Zemi. Podľa nej totiž tento proces mohol byť výsledkom chemických reakcií vyvolaných údermi blesku. Ako informoval portál New York Post, táto hypotéza je podľa mnohých vedcov oveľa pravdepodobnejšia, ako tie predošlé.

Nová štúdia, ktorú vytvorili vedci z prestížnej Harvardovej univerzity, odhalila zaujímavú teóriu o tom, ako mohol vzniknúť život na našej planéte. Podľa ich slov s tým majú čo dočinenia blesky. "Pôvod života je jednou z veľkých nezodpovedaných otázok, ktorým čelí chémia," povedal hlavný autor štúdie George M. Whitesides. Otázne bolo hlavne to, ako sa pred miliardami rokov objavil spôsob budovania nukleových kyselín, ktoré tvoria našu DNA, proteíny a metabolity.

Výskum sa odvoláva na hypotézu, že voda, elektrolyty a bežné plyny sa spojili a vytvorili prvé biomolekuly Zeme. Predchádzajúce teórie predpokladali, že potrebné kúsky skladačky priniesli na Zem padajúce asteroidy. Táto teória však podľa mnohých vedcov poskytuje oveľa prepracovanejšiu a vierohodnejšiu hypotézu.

Blesky tiež môžu byť zdrojom uhlíkových a dusíkových plynov, ktoré umožnili biomolekulovým štruktúram prežiť. Aby tím otestoval túto teóriu, vytvoril experiment so štvrtým stavom hmoty, plazmou. Snažili sa preskúmať, ako blesky ovplyvnia jej chemické zloženie. Ukázalo sa, že priniesli na Zem vysokoenergetické iskry schopné premeniť oxid uhličitý a dusík na vysoko reaktívne zlúčeniny, akými sú oxid uhoľnatý, kyselina mravčia, dusičnany a amónne ióny.

Okrem toho, že by teória mohla vysvetľovať vznik života na našej planéte, má potenciál pre budúce objavy života mimo Zeme. "Blesky boli pozorované na Jupiteri a Saturne. To znamená, že plazma a plazmou indukovaná chémia môžu existovať aj mimo Zeme či dokonca našej slnečnej sústavy," povedala hlavná autorka štúdie Haihui Joy Jiang.

Podľa vedcov je hypotéza použiteľná aj v oblasti prírodných technológií. "Tiež nás zaujíma, ako tento výskum možno využiť z hľadiska energetickej účinnosti a ekologickej chemickej výroby. Študujeme plazmu ako nástroj na vývoj nových metód výroby rôznych chemikálií a na riadenie ekologických procesov, ako je napríklad výroba hnojív," dodala Jiang.