Iránske zásoby vysoko obohateného uránu zostávajú po víkendovom americkom bombardovaní z veľkej časti nedotknuté. Naznačujú to predbežné analýzy spravodajských informácií poskytnuté vládam európskych krajín, o ktorých vo štvrtok informoval denník Financial Times (FT), píše TASR.
Tieto zistenia tak opäť spochybňujú tvrdenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, že americké bombardovanie v nedeľu nadránom „zničilo“ iránsky jadrový program. Trumpa vo štvrtok podporil aj jeho minister obrany Pete Hegseth, ktorý údery označil za úspešné a správy tvrdiace opak za nepravdivé. Šéf Bieleho domu v ten istý deň hovoril, že Irán nestihol odviezť materiál zo zariadenia na obohacovanie uránu vo Fordó.
Dvaja nemenovaní európski predstavitelia pre FT však uviedli, že spravodajské informácie naznačujú, že iránske zásoby 408 kg uránu obohateného takmer na úroveň, ktorá je vhodná na výrobu jadrových zbraní, neboli v čase útoku v zariadení Fordó, ale zrejme ich medzičasom previezli na iné miesta v Iráne.
Vlády štátov EÚ podľa zdrojov stále čakajú na kompletnú správu spravodajských služieb o rozsahu škôd vo Fordó, ktorého kľúčové časti sa nachádzajú hlboko pod skalnatou horou neďaleko mesta Kom. Jeden z prvotných odhadov nasvedčuje tomu, že v zariadení došlo k rozsiahlym škodám, ale nie jeho úplnému zničeniu.
Iránski predstavitelia tvrdia, že zásoby obohateného uránu boli premiestnené ešte pred americkým bombardovaním, ktoré prišlo po viac než týždni izraelských náletov na Irán. Americké bombardéry na Fordó a ďalšie zariadenie v Natanze zhodili špeciálne bomby určené na ničenie podzemných bunkrov. Na tretí cieľ - objekt v Isfaháne - USA vypálili rakety s plochou dráhou letu typu Tomahawk.
Trump už predtým odmietol predbežný odhad amerických spravodajských služieb, ktorý unikol do amerických médií a podľa ktorého bol iránsky jadrový program útokmi vrátený späť len o niekoľko mesiacov.
Odborníci ale podľa FT upozornili, že ak si Teherán ponechal zásoby obohateného uránu a centrifúgy umiestnil na skrytých miestach, stále môže mať kapacitu na výrobu štiepneho materiálu potrebného na výrobu jadrovej zbrane, o ktorú sa podľa USA a Izraela usiluje, hoci sám to popiera.
Spojené štáty po úderoch podľa troch nemenovaných predstaviteľov neposkytli spojencom v EÚ definitívne informácie o zostávajúcich jadrových kapacitách Iránu a neposkytli jasné usmernenia o tom, ako plánujú budovať vzťahy s Teheránom.