Českému spevákovi Karlovi Zichovi († 55) sa pred 19 rokmi stalo osudným potápanie a život mu nezachránil ani prevoz helikoptérou do nemocnice v korzickom meste Porto-Vecchio. Zich s manželkou boli na Korzike členmi asi desaťčlennej skupiny z Česka. Pobyt organizovala jedna z českých potápačských organizácií.
Príčinou smrti známeho českého hudobníka a speváka bolo ochorenie srdca a ciev v kombinácii s fyzickou a možno aj psychickou záťažou. Tak znel záver súdnej pitvy, ktorú si v Prahe objednali pozostalí. Cudzie zavinenie pitva vyvrátila.
„Vzhľadom na charakter ochorenia mohla vyvolať smrť fyzická záťaž, ale mohla to byť záťaž akéhokoľvek druhu,“ uviedol na margo pitvy riaditeľ Ústavu súdneho lekárstva Fakultnej nemocnice Královské Vinohrady v Prahe Jiří Hladík.
Zich sa potápal asi rok a nebol úplným začiatočníkom. V osudný deň sa podľa inštruktora potápania a spevákovho priateľa Radomila Hertla potápali v priemernej hĺbke 12 metrov počas 48 minút, z toho štyri minúty boli v hĺbke 20 metrov.
Spevák stratil vedomie asi minútu po tom, ako sa bez problémov vynoril na morskú hladinu a smerom k inštruktorovi mal predniesť: „Ty vole, mne je blbo,“ než upadol do bezvedomia, z ktorého sa už neprebral, uvádza Blesk.cz.
Spevák Karel Zich bol aj skladateľom, gitaristom, klaviristom a prezývali ho „český Elvis Presley“. Narodil sa 10. júna 1949 v Prahe a pochádzal z muzikantskej rodiny. Starý otec Otakar bol skladateľom, druhý starý otec huslistom a profesorom na konzervatóriu, strýko hudobným teoretikom. Hudba a šport prevládali v Karlovom mladom veku, dokonca v roku 1965 sa stal najlepším športovcom Prahy 10.
Už počas štúdia na strednej škole bol v rokoch 1964 a 1965 členom skupiny Framus, spieval rokenroly s Michalom Prokopom. Na jej báze vznikla neskôr skupina Framus Five. Po maturite študoval tri roky kompozíciu na Štátnom konzervatóriu v Prahe a súbežne vyštudoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity odbor estetika-sociológia.
Počas štúdia, v rokoch 1968 až 1973, bol členom skupiny Spirituál Kvintet. V roku 1974 sa rozhodol pre sólovú dráhu. O rok neskôr vydal svoj prvý sólový album s názvom Dům číslo 5. Spieval väčšinou vlastné piesne, spolupracoval aj s renomovanými autormi, medzi nimi Bohuslavom Ondráčkom či Karlom Svobodom. V repertoári mal aj prevzaté piesne od Elvisa Presleyho či skupiny Smokie. V polovici 70. rokov dosiahol aj najlepšie umiestnenie v ankete Zlatý slávik, keď obsadil štvrté miesto.
Získal niekoľko ocenení na domácich aj medzinárodných festivaloch. V roku 1979 si založil vlastnú sprievodnú skupinu Flop, spolu natočili do päťdesiatky singlov a pätnásť LP platní. Účinkovala s ním aj Lenka Filipová.
V roku 1981 vyšla úspešná LP Mosty a v roku 1983 rovnako úspešná LP Paráda, predaj ktorej dosiahol 250.000 výliskov. V roku 1984 vyšla LP Let's sings some - Elvis Presley songs a rok nato LP Není všechno paráda. V závere 80. rokov nahral album s americkou speváčkou Wandou Jackson. Od roku 1992 vystupoval opäť so Spirituál kvintetom.
Diskografia Karla Zicha obsahuje dve desiatky albumov a kompilácií. Predaj platní s nahrávkami vysoko prekročil hranicu milión kusov. Jeho známu dvanásťstrunovú gitaru má dnes Lenka Filipová. Na koncertoch na nej hrá pesničku Mosty, ktorú v roku 1980 spolu s Karlom nahrali.
Spoločnosť Supraphon vydala 29. mája 2009 k jeho nedožitej šesťdesiatke kompilačný dvojalbum Karel Zich: Všechno nejlepší. Je na ňom celkom 45 piesní z jeho úspešnej kariéry, medzi nimi piesne Paráda, Měla na očích brýle, Léto jak má být, Alenka v říši divů, Není všechno paráda, Na prvním programu či Máš chuť majoránky. V českom aj slovenskom éteri sa hrajú do dnešných dní.