Umelec Ron Piccirillo tvrdí, že jeden z najslávnejších maliarov, vedcov a vynálezcov Leonardo da Vinci ukryl vo svojom diele nečakané tajomstvo. Reč je o legendárnej Mone Líze, pričom sa v pozadí tohto obrazu majú nachádzať záhadné javy. Ako informoval portál DailyMail, Piccirillo uviedol, že podobné nálezy sa skrývajú aj v ďalších známych výtvoroch z renesancie.
Skryté zvieratá
Viac ako 500 rokov starý obraz Mony Lízy skrýva množstvo dodnes nevysvetlených súvislostí. Najznámejšou z nich je povestný úsmev portrétovanej ženy či záhadné pozadie, pred ktorým je namaľovaná. Piccirillo, ktorý sídli v americkom New Yorku, však podľa svojich slov odhalil ďalšiu predtým nezdokumentovanú záhadu. Tvrdí totiž, že na tomto majstrovskom diele je možné spozorovať niekoľko zvierat, vrátane leva, byvola, opice, krokodíla či hada.
Umelec si tento nezvyčajný jav všimol vďaka tomu, že obraz otočil na bok. Vtedy spozoroval hlavu leva, ktorý sa nachádzal na pozadí diela. "Potom som si všimol byvola a bol som prekvapený. Nemohol som uveriť tomu, na čo sa pozerám. Uvedomil som si, že toto je to, čo som hľadal," uviedol s tvrdením, že Mona Líza má byť dielom ukazujúcim závisť.
Hra s perspektívou
Svoju teóriu sa Piccirillo rozhodol potvrdiť aj s pomocou Leonardových denníkov, kde objavil pasáže, ktoré sa zhodujú s odhalenými symbolmi. "Pri výskume som si vzal obraz, položil som ho na stranu a všimol som si, že je na ňom tvár opice a hlava leva. Obe maľby sa pri pohľade na dielo nachádzajú vľavo od Mony Lízy, teda v oblasti, kde sú hory. Zvieratá sa však pozerajú smerom doprava," poznamenal s tvrdením, že neskôr odhalil aj hlavu krokodíla.
Umelca však zaujímalo, prečo tieto zvieratá sú vidieť len v 45-stupňovom uhle. Podľa slov odborníkov sa tento fenomén nazýva koncept bodu D, pričom v hovorovom slova zmysle ide o hru so svetlom a perspektívou.
Autori obrazov sa stáročia spoliehali hlavne na prirodzené zdroje svetla, pretože neboli k dispozícii žiarovky či lampy. Preto keď napríklad Leonardo povedal návštevníkom, aby stáli v bode D, odhalil im, čo majú spraviť, aby zredukovali odrazy spôsobujúce nerovnomerné osvetlenie. Cieľom tohto javu však nebolo ukrývať rôzne obrazce či symboly, ale zlepšiť ľuďom zážitok zo sledovania diel.
Niektorí odborníci však s názorom Piccirilla nesúhlasia. "Nie je dôvod pozastavovať sa nad touto teóriou," uviedla profesorka dejín umenia Evelyn Lincoln z americkej Brown University s tvrdením, že táto záhada sa nezhoduje s ďalšími skrytými symbolmi a podstatou obrazu. Teória je podľa nej problematická, pričom sa domnieva, že potenciálne obrazce a optické klamy boli spôsobené opotrebovaním. Skritizovala aj umelcovu teóriu o závisti. Tvrdí, že Piccirillo ju vidí v takmer každom obraze, na ktorý sa pozrie.