29. apr. 2026 o 13:37
TASR, Koktejl

Brusel zdvihol varovný prst: Slovensko môže prísť o miliardy! TOTO je mrazivý verdikt pre našu krajinu

placeholder
Európsky parlament v Štrasburgu.
Zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Zlá správa, ktorá nás vyjde poriadne draho.

Zahraničie
29. apr. 2026 o 13:37
Brusel zdvihol varovný prst: Slovensko môže prísť o miliardy! TOTO je mrazivý verdikt pre našu krajinu

Zlá správa, ktorá nás vyjde poriadne draho.

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Štrasburgu hlasovali o rozpočtovom absolutóriu - o tom, ako inštitúcie EÚ spravovali rozpočet EÚ v roku 2024. V súlade s návrhom správy z dielne Výboru EP pre kontrolu rozpočtu (CONT), ktorý sa v piatich bodoch týkal aj Slovenska, europoslanci zahlasovali za absolutórium a v bode 109 aj za odporúčanie, aby Európska komisia (EK) začala právne konanie, ktoré by mohlo viesť k zmrazeniu eurofondov Slovensku v súlade s mechanizmom podmienenosti. Európska komisia uznesenie europarlamentu zoberie na vedomie ako politický signál, nemusí sa ním však doslovne riadiť.

  • Europoslanci schválili rozpočtové absolutórium a zároveň odporučili možné zmrazenie eurofondov Slovensku.
  • Európska komisia už skrátila Slovensku podporu o 1,225 milióna eur.
  • Zmeny Trestného zákona na Slovensku oslabili protikorupčné orgány a spomalili vyšetrovania korupcie.
  • Plán nahradiť Úrad na ochranu oznamovateľov politicky menovaným vedením znižuje ochranu whistleblowerov.
  • Audity odhalili nedostatky pri eurofondoch a plánoch obnovy v Slovensku a ďalších štátoch.

Výbor CONT v správe pred hlasovaním pripomenul, že Európska komisia vlani v máji na základe odporúčania OLAF rozhodla o znížení finančnej podpory Slovensku o 1,225 milióna eur. Urobila tak z dôvodu, že SR „nenapravila nezrovnalosti“ v oblasti oslabenia boja proti korupcii, podvodom a konfliktom záujmov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ.

Kľúčový bol bod 109, kde sa hlasovalo v štyroch častiach. V prvej výbor skonštatoval, že Slovensko v roku 2024 prijalo sériu zmien Trestného zákona vrátane zrušenia špecializovaných protikorupčných orgánov, Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry, čo viedlo k oneskoreniam vo vyšetrovaniach a k výraznému poklesu počtu vyšetrovaní prípadov korupcie.

V druhej časti poslanci „so znepokojením“ vzali na vedomie plán slovenskej vlády nahradiť Úrad na ochranu oznamovateľov inštitúciou, ktorej šéfa by menoval predseda parlamentu, čo „predstavuje riziko spolitizovania úradu“, zníženie ochrany oznamovateľov a zníženie kontroly toho, ako vláda nakladá s financiami EÚ.

V tretej časti výbor upozornil, že vývoj na Slovensku predstavuje „zvýšené, podstatné riziko pre správne finančné riadenie rozpočtu Únie“. V poslednej časti tohto bodu poslanci pripomenuli, že sú možné včasné opatrenia s čiastočným pozastavením eurofondov, ak sa zistia porušenia zásad právneho štátu, ktoré predstavujú vážne riziko pre správne finančné riadenie rozpočtu EÚ. Výbor preto vyzval eurokomisiu, aby podnikla prvý krok v rámci mechanizmu podmienenosti a začala právne konanie o porušení povinností.

Poslanci upozornili aj na misiu výboru CONT v Bratislave v máji 2025 a na „neopodstatnené“ vyhlásenia slovenského premiéra a členov Národnej rady SR a hrozby voči vedúcemu europarlamentnej delegácie. Správa uviedla, že takéto incidenty dokazujú zhoršujúce sa prostredie právneho štátu a riziká pre finančné záujmy EÚ.

Výbor CONT v predloženom dokumente vyjadril znepokojenie nad množstvom obvinení z podvodov týkajúcich sa penziónov financovaných EÚ. Podľa poslancov audity EK týkajúce sa opatrení na rozvoj vidieka neposudzujú zákonnosť a správnosť jednotlivých transakcií. Spresnili, že problémy týkajúce sa systému riadenia a kontroly členských štátov v súvislosti s penziónmi sa zistili v Maďarsku, na Slovensku a v Grécku. Podľa poslancov by EK mala podrobiť auditu jednotlivé projekty penziónov vrátane ich využívania po období realizácie projektu s cieľom zabrániť ďalšiemu zneužívaniu eurofondov.

V prípade Slovenska poslanci pripomenuli aj to, že Európsky dvor audítorov u piatich členských štátov v národných plánoch obnovy zistil nedostatky vo vyhláseniach riadiaceho subjektu, ktoré majú poskytnúť uistenie, že informácie predložené spolu so žiadosťami o platbu sú úplné a presné. Česko, Francúzsko, Chorvátsko, Slovensko a Španielsko pri predkladaní žiadosti o platbu vedeli o nedostatočných dôkazoch o uspokojivom splnení niektorých míľnikov a cieľov, ale neupozornili, že niektoré míľniky boli v čase žiadosti o platbu splnené len čiastočne.