O tomto vedel iba málokto: Branislav Kostka prehovoril o svojej poruche!

Dirigent, skladateľ, aranžér a líder skupiny Fragile Branislav Kostka (52) je zo záhoráckej dediny Láb. Pochádza z rodiny, kde z otcovej strany - či už starý otec, strýko alebo aj otec - boli a sú amatérski muzikanti. Hoci z jeho strany nebol veľký záujem venovať sa hudbe, zato z otcovej eminentný. Preto ho prihlásil na Ľudovú školu umenia a snažil sa, aby som sa dostal na Konzervatórium. S odstupom času mu je za to vďačný.

„Ako dedinský chlapec som inklinoval k futbalu, ale aj iným športom, a nie príliš k cvičeniu na klavíri. Nemal som možnosť byť súčasťou nejakej kapely, takže taký ten môj prirodzený vzťah k muzike sa veľmi nevyvíjal, skôr to bola taká tá súčasť vzdelávania a povinná nadstavba ku škole. Tak som to aj vnímal a staval sa k tomu. Rozhodujúce pre mňa bolo to, že som sa dostal na Konzervatórium. Tam sa už moja prirodzená ambicióznosť, prirodzená súťaživosť pretavila do hudobnej formy,“ priznal v rozhovore pre TASR v roku 2014.

Kostka má rodný kraj spojený s detstvom a dodnes rád spomína na borovicové lesy okolo Lábu alebo Plaveckého Štvrtka, ktoré majú úžasnú vôňu a miluje to tam. V Nočnej pyramíde priznal, že hoci je zo Záhoria, nie je veľkým hubárom a má na to dôvod. „Ja som trošičku farboslepý a to pri hubách je problém, ale nikdy som k tomu nejako neinklinoval. Mám radšej dynamickejšie činnosti,“ prezradil svoje tajomstvo.

Je to porucha farebného videnia očí. Keď človek rozoznáva štyri základné farby, teda zelenú, červenú, žltú a modrú, má normálny farbocit. Asi päť percent mužov a 0,5 percenta žien má porušený farbocit - od mierne zníženého až po úplnú farbosleposť. Pri vrodenej poruche, ktorá sa nedá liečiť, je najčastejšie poškodené vnímanie červenej alebo zelenej farby. Porucha farbocitu pre modrú a žltú je zriedkavá. Len výnimočne sa vyskytuje farbosleposť pre všetky farby.

Nemeckí vedci zistili, že farbosleposť (achromatopsiu) spôsobujú mutácie génu CNGB3. Už v roku 1998 identifikovali susedný gén CNGA3, ktorého zmeny môžu mať za následok podobný efekt. Atrofia zrakového nervu súvisí podľa tübingenských výskumníkov s mutáciami génu OPA1. Toto ochorenie sa vyskytuje veľmi často v Dánsku a zahŕňa postupnú stratu ostrosti zraku vrátane výpadkov pamäte, v najhoršom prípade môže viesť k takmer úplnej slepote.