Strach poslankyne Marcinkovej o rodinu i seba: Po zlej skúsenosti varuje aj ostatných!

Skúsenosť s týmto parazitom má aj poslankyňa NR SR Vladimíra Marcinková (31), ktorá sebe a aj svojej dcérka našla na tele i oblečení kliešťa. Roztoče, ktoré sa živia cicaním krvi prenášajú mnohé choroby a preto sa po ich vybratí rozhodla, že ich dá otestovať do Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorá takéto možnosť ponúka. Výsledok ju veľmi nepotešil.

„Tento týždeň som našla Line pri kúpaní kliešťa v podpazuší. Sebe následne kliešťa vo vlasoch. Pomohla nám veľmi zlatá zdravotná sestra, s ktorou som sa spojila cez Instagram a prišla dokonca k nám domov a pomohla mi. Ďakujem jej za tú obetavosť a pomoc. Kliešte sme dali do skúmavky a využili službu, ktorú ponúka SAV a zaplatili si otestovanie kliešťov či nie sú infikované,“ podelila sa so svojou skúsenosťou na sociálnej sieti a pokračovala.

„Žiaľ, teraz som dostala výsledok a jeden bol infikovaný. Verím, že sme ich vytiahli tak skoro, že nám nič nehrozí, ale aj tak to bol veľmi zlý zážitok a obavy ostali. Píšem to preto, aby som vám podobné starosti ušetrila. Striekajte sa repelentom, pred každou návštevou prírody, parku, a aj záhrady ak máte vyššiu trávu. Po každom pobyte v prírode si pozorne prejdite telo. Kliešť môže narobiť veľké zdravotné problémy, myslite na to,“ varuje dvojnásobná mama.

„Ešte dodávam, že v deň, keď som si našla kliešťa som nevyliezla z domu. Vonku bola iba Lina, doniesla ich ona. Aj na odeve som jej našla. Takže aj keď ste neboli vonku, ale dieťa áno, skontrolujte sa aj vy,“ dodala Marcinková a prízvukuje, že aj keď je jej dcéra očkovaná proti kliešťovej encefalitíde, proti ďalším chorobám, ktoré kliešte prenášajú očkovania nie sú.

Miernejšie zimy, súvisiace s klimatickou zmenou, môžu viesť k expanzii populácie kliešťov. Ľudia tak budú viac ohrození chorobami, ktoré kliešte prenášajú. Pre TASR to zhodnotila vedúca odboru pripravenosti na biologické hrozby a pandémie Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Eva Chmelanová.

„Lymská borelióza a kliešťová encefalitída sú ochorenia, ktoré tu už máme, a klimatická zmena ovplyvňuje ich výskyt a počet hlásených ochorení,“ uviedla odborníčka. Pozorované boli podľa nej aj zmeny v rozptyle kliešťov. „Hranica rozptylu kliešťov v Európe sa posúva na sever a tiež do vyšších nadmorských výšok,“ ozrejmila.

Klimatická zmena podľa ÚVZ ovplyvňuje aj poveternostné podmienky. Okrem iného ide napríklad o častejší výskyt extrémnych úhrnov zrážok spôsobujúcich dažďové a prívalové povodne. S nimi môžu byť podľa Chmelanovej spojené epidémie hnačkových ochorení či vyšší výskyt komárov v zaplavenej oblasti.

„Z pohľadu infekčných ochorení v súvislosti s klimatickou zmenou, globálnym otepľovaním a vysokou migráciou obyvateľstva nemožno vylúčiť výskyt ochorení, ktoré sa na európskom kontinente bežne nevyskytujú,“ upozornil vedúci odboru imunizácie ÚVZ SR Ivan Bakoss.

Môže ísť napríklad o maláriu či horúčku dengue, ktoré sa v súčasnosti v Európe vyskytujú ako importované ochorenia, ktoré si človek „priviezol“ z inej krajiny. „Sú spojené s cestovaním a dovolenkami v exotických krajinách,“ spresnil.

V oboch prípadoch je prenášačom komár. V prípade malárie z rodu Anopheles, v prípade horúčky dengue z rodu Aedes. „Na rozdiel od malarických komárov sa komáre prenášajúce dengue vyskytujú v mestských aglomeráciách,“ doplnil odborník.