To sa vie už minimálne dve desaťročia, ale milióny ľudí stále pracujú v trojzmennej prevádzke. A nielenže sú viac ohrození rakovinou a chorobami srdca a ciev, ale podľa kardiológov z Texasu majú aj menšiu šancu, že prípadnú príhodu prežijú. Pokiaľ človek pracujúci na zmeny napríklad utrpí mŕtvicu, potom má u neho závažnejší priebeh a častejšie končí trvalým postihnutím či smrťou.
„Práca na zmeny, najmä práca na rotujúce smeny, mätie naše telesné hodiny, a to má závažné dôsledky, pokiaľ ide o naše zdravie a pohodu a rozvoj ľudských ochorení. Keď sú naše vnútorné telesné hodiny správne synchronizované, koordinujú sa všetky naše biologické procesy tak, aby prebiehali v správnom dennom alebo nočnom čase. Keď sú naše telesné hodiny vychýlené, či už kvôli práci na smeny alebo iným poruchám, dochádza k zmenám vo fyziológii, biochemických procesoch a rôznych spôsoboch správania,“ vysvetľuje profesor David Earnest z Texas A&M University.
Z epidemiologických štúdií vyplýva, že väčšina ľudí pracuje na zmeny päť až osem rokov, a potom sa väčšina z nich vráti do normálneho pracovného času. Tím profesora Earnesta chcel zistiť, či sa všetky problémy vyvolané narušením denných fyziologických rytmov po rokoch napravia.
Experti z Texasu bohužiaľ zistili, že práca na zmeny trvalo poškodzuje zdravie. Cyklus spánku a bdenia sa u subjektov pracujúcich na zmeny nikdy úplne nevráti do normálu, a to ani po následnom vystavení pravidelnému režimu.
„Údaje z tejto štúdie majú ďalší význam pre zdravie, najmä u žien, pretože mŕtvica je rizikovým faktorom pre demenciu a neúmerne častejšie postihuje staršie ženy,“ dodala profesorka Farida Sohrabjiová. Štúdiu publikoval odborný časopis Neurobiology of Sleep and Circadian Rhythms.