Čierny deň pre kultúru: Do hereckého neba odišla Nora Kuželová! Mala výnimočný vzťah s legendárnym Bednárikom

Do hereckého neba odišla vo veku 81 rokov Nora Kuželová, ktorá bola femme fatale nitrianskeho divadla 70. a 80. rokov. O jej odchode napísalo divadlo na sociálnej sieti. "S veľkým zármutkom sme prijali správu, že nás dnes, 5. novembra 2025, opustila Nora Kuželová, známa slovenská divadelná, rozhlasová, televízna a filmová herečka, a divákmi milovaná členka umeleckého súboru DAB v Nitre zlatých osemdesiatych rokov," píše Divadlo Andreja Bagara na Facebooku.

Nora Kuželová sa podľa DAB narodila 5. júla 1944 v Bratislave. V roku 1966 absolvovala herectvo na VŠMU v Bratislave a hneď po škole nastúpila do Vojenského umeleckého súboru. V rokoch 1967 – 1970 bola členkou bratislavského kabaretu Tatra revue a následne sa opäť vrátila do VUS-u, kde sa stretla aj so svojím budúcim hereckým kolegom a režisérom Jozefom Bednárikom.

V nitrianskom divadle dokázala naplno využiť svoj herecký talent charakteristický energiou, temperamentom, ženskosťou, zmyselnosťou, výrazným hlasom a zmyslom pre humor. Svoj komediálny talent uplatnila napríklad ako Beatrice v Goldoniho Klamárovi (1975) v réžii Karola Spišáka či ako Nevesta v Brechtovej Malomeštiakovej svadbe (1978) v réžii Ivana Krajíčka, spomína ďalej divadlo.

"Výnimočný ľudský aj profesionálny vzťah mala Nora Kuželová so svojím hereckým kolegom a neskôr režisérom Jozefom Bednárikom. Jej Augustias kultovej Bednárikovej inscenácii Dom Bernardy Alby (1979) ocenila aj divadelná kritika. Nora Kuželová sa predstavila aj ako Tamora v provokatívnom Bednárikovom Titovi Andronicovi (1981)," informuje divadlo o jej profesnom vzťahu s legendou. Členkou umeleckého súboru DAB v Nitre bola do roku 1985.

DAB uvádza, že po svadbe s teatrológom Stanislavom Vrbkom sa Nora Kuželová rozhodla odísť z Nitry, žila v Bratislave a pôsobila na voľnej nohe, najmä v televízii, v rozhlase, v dabingu či vo filme. Predstavila sa takmer v osemdesiatke filmov, televíznych filmov a seriálov: Zmluva s diablom (1967), Červené víno (1972), Vivat Beňovský (1975), Prerušená hra (1979), Citová výchova jednej Dáše (1980), Nebojsa (1981), Pásla kone na betóne (1982), Šiesta veta (1986), Utekajme, už ide! (1987), Sedím na konári a je mi dobre (1989), Ako divé husi (2000) a v mnohých ďalších.

V roku 2024 získala Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti divadla. "Drahá Norika, navždy budeme na teba s láskou spomínať ako na nekonečnú riavu talentu, energie, ženského šarmu a humoru. Česť tvojej pamiatke!" odkazujú jej do neba kolegovia.