Mikrobiológom z University of Colorado sa podarilo oživiť mikroorganizmy, ktoré boli približne 40-tisíc rokov zakonzervované v trvalo zamrznutej pôde na Aljaške. Podľa nich môžu tieto mikróby predstavovať riziko, pretože by sa z nich mohli stať nebezpečné patogény a potenciálne vyvolať novú pandémiu.
„Tieto vzorky rozhodne nie sú mŕtve,“ uviedol autor štúdie doktor Tristan Caro z University of Colorado. Permafrost je trvalo zamrznutá pôda, ktorá uchováva organický materiál po tisíce rokov. Vedci odobrali vzorky v Permafrost Research Tunnel neďaleko Fairbanks na Aljaške – v podzemnom tuneli vybudovanom v 60. rokoch minulého storočia na klimatický výskum.
Vzorky boli inkubované pri teplotách 3 °C a 12 °C, čo simuluje podmienky aljašského leta. Mikróby sa spočiatku nijako neprejavovali, no po niekoľkých mesiacoch začali vytvárať prosperujúce kolónie. „Chceli sme simulovať, čo sa deje počas aljašského leta pri budúcich klimatických podmienkach, keď tieto teploty zasiahnu hlbšie vrstvy permafrostu,“ vysvetlil doktor Caro.
Podľa vedcov išlo o pomalé prebúdzanie. Kolónie najprv rástli veľmi pomaly, ale do šiestich mesiacov sa mikrobiálne spoločenstvá výrazne zmenili a vytvorili odolné biofilmy. Prebúdzajúce sa mikróby začali uvoľňovať oxid uhličitý.
Podľa Carových slov je nebezpečné to, že rozhodujúci nie je len horúci letný deň, ale najmä predĺženie letnej sezóny, keď vyššie teploty zasahujú aj do jari a jesene. Topenie permafrostu môže viesť k masívnemu uvoľňovaniu CO₂ a metánu, čo by malo výrazný vplyv na klímu.
Zároveň sa odborníci obávajú, že spolu s baktériami sa môžu uvoľniť aj nebezpečné vírusy. V roku 2022 bol napríklad oživený Pandoravirus zo sibírskeho permafrostu starý 48 500 rokov. Hoci tento vírus nepredstavoval riziko pre človeka, vedci varovali, že iné by mohli byť smrteľne nebezpečné.