Koktejl.sk
Otepľovanie Slovenska za uplynulé desaťročia potvrdzujú najnovšie mapové vizualizácie klimatológa Jozefa Pecha. Ako informuje portál iMeteo.sk, grafické mapy jasne zachytávajú historický obrat. Kým v minulosti v našom regióne prevládali teplotne chladnejšie roky, v súčasnosti v štatistikách masívne dominujú nadpriemerne teplé obdobia, ktoré vysoko prekračujú stanovený normál.
Rok čo rok je na Slovensku teplejšie, čo so sebou prináša čoraz výraznejšie extrémy. Skutočnosť, že globálne otepľovanie prináša merateľné zmeny, najlepšie dokazuje jednoduchá mapa nášho územia. Tá zachytáva vývoj teplôt od roku 1950 až po uplynulý rok 2025. Výsledok je jednoznačný, Slovensko je dnes citeľne teplejšie než pred niekoľkými desaťročiami. Mapu si môžete pozrieť TU.
Pribúdajúca červená farba na mape má jednoduché vysvetlenie. Obdobia chladu vystriedal nový klimatický normál posledných dvoch desaťročí. Nadpriemerne teplé roky dnes už netvoria výnimku, ale pravidlo. Ak porovnáme polovicu minulého storočia s tou súčasnou, priemerná teplota na Slovensku stúpla o 2,04 °C. Obdobia nižších teplôt, ktoré boli kedysi samozrejmosťou, začali od 90. rokov rapídne ustupovať a uplynulé dve desaťročia ich odsunuli do úzadia.
Súčasné otepľovanie na Slovensku preto nie je dielom náhody. Ide o systematický a plošný proces. Krátkodobé výkyvy, akými sú jeden horúci týždeň alebo chladnejšie prázdniny, nie sú dôkazom premeny podnebia. Ak však rovnaký scenár sledujeme po celé generácie, stojíme pred nespochybniteľným klimatickým trendom. Odborníci po celom svete predpovedajú, že rok 2026 čaká jeden scenár - bude doposiaľ najhorúcejším rokom.
Rok 2025 patril k najteplejším
Do radu nadpriemerne teplých rokov sa zaradil aj rok 2025. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) uviedol, že s priemernou ročnou teplotou 9,5 °C išlo o 8. najteplejší rok od roku 1931. V historických tabuľkách stále vedie rok 2024, kedy priemerná teplota u nás dosiahla bezprecedentných 10,8 °C.
Oproti klimatickému priemeru z rokov 1991 až 2020 bol uplynulý rok teplejší o takmer celý stupeň (0,9 °C). Najväčšie anomálie prekvapivo priniesli zimné mesiace - január a december. Tento fakt ilustruje, že transformácia podnebia nie je len záležitosťou letných vĺn horúčav. Zásadne pretvára určitý charakter zím, skracuje sa trvanie snehovej pokrývky, znižuje sa počet dní s mrazom a mení sa cyklus striedania ročných období.
Európa sa otepľuje najrýchlejšie na svete
Naša krajina iba kopíruje širší trend. Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom planéty. Európska klimatická služba Copernicus uvádza, že od 80. rokov minulého storočia u nás teploty vyskakujú až dvakrát rýchlejšie, než je celosvetový priemer.
Po tom, čo rok 2024 prepísal všetky doterajšie európske rekordy, sa rok 2025 zaradil na tretie miesto historických tabuliek. S priemernou teplotou 10,41 °C prekonal dlhodobý priemer (1991 – 2020) o 1,17 °C. Z globálneho pohľadu bol rok 2025 taktiež tretím najteplejším v histórii meraní, pričom tesne zaostal za extrémne teplými rokmi 2024 a 2023. Planéta ako celok v uplynulom roku fungovala na teplote, ktorá bola o 1,47 °C vyššia v porovnaní s predindustriálnou érou.
Oteplenie o dva stupne netreba podceňovať, z hľadiska klímy ide o zásadnú transformáciu. Prináša so sebou častejšie vlny horúčav, rýchlejšie vysychanie pôdy a hrozbu extrémneho sucha. Paralelne s tým miznú tradičné zimy - snehu ubúda, mrazy sa skracujú a čoraz častejšie počas zimných mesiacov prší. Následky tohto vývoja pociťujeme vo všetkých oblastiach - v poľnohospodárstve, lesníctve, pri správe vodných zdrojov aj v dopade na zdravie ľudí. Vyššia teplota atmosféry navyše zvyšuje riziko prívalových dažďov.
Koktejl.sk
