Bývalý slovenský hokejista a tréner Jozef Golonka (86) si nenechá ujsť žiadnu dobrú akciu. Minulý týždeň sa zúčastnil aj Bratislavských módnych dní (BMD) 2024, ktoré sa konali v Refinery Gallery. Legenda s prezývkou „Žiletka“ sa v rozhovore pre Koktejl.sk priznala, že má rád voľnú a elegantnú módu, ktorá ukáže, kto ten človek je, no nebráni sa ani rôznym výstrelkom.
„Z minulosti by som vrátil elegantný trend. Myslím, že v histórii, či si vezmeme veľké osobnosti v Hollywoode alebo v Paríži... Vždy sú to ľudia, ktorí majú vysokú úroveň, sú vždy elegantne, nádherne oblečení, žiadne výstrelky. Každý tú svoju osobnosť prejaví práve v tom oblečení. Žiaľbohu, u nás sme spadli trošičku dole,“ narážal na ležérnosť, ktorá sa vyskytuje aj na významných spoločenských akciách, kde by mali ľudia dodržiavať dress code.
„Ja som vždy mal jednu vec, že som dobre obliekaný. Moja manželka sa o to stará, aby som vždy chodil do spoločnosti slušne oblečený a nikde nie nijako ležérne. To patrí do mojej športovej činnosti. My sme boli na každé spoločenské podujatie elegantne oblečení, aj naša výprava Československa, ktorú som reprezentoval. Vždy bolo oblečenie absolútne špičkové, aby sme ukázali, že je u nás vysoká úroveň,“ zakončil niekdajší hokejista.
Jozef Golonka sa narodil 6. januára 1938 v bratislavskej mestskej časti Ružinov. Jeho matka - krasokorčuliarska trénerka, sa snažila z neho a jeho sestry Júlie vychovať krasokorčuliarsky pár. Golonkov hokejový talent objavil vtedajší bratislavský funkcionár Viliam Čech, ktorý ho uvidel hrať na detskom klzisku. Ešte v roku 1955 sa vrcholovo venoval paralelne dvom športom - tenisu a hokeju. V roku 1956 vyhral Pardubickú juniorku a stal sa tenisovým juniorským majstrom Československa. Napokon dal prednosť hokeju, v ktorom sa stal nespochybniteľnou legendou.
Začínal v bratislavskom Slovane, na ľade vynikal ostrosťou vo všetkých herných činnostiach. Bol rýchly, vždy na správnom mieste, technicky vynikajúci, vedel čítať hru a burcovať mužstvo. Prezývku Žiletka dostal od trénera Ladislava Horského v Slovane po tom, ako sekol hokejkou protihráča. Pamätníci nielen slovenského, ale aj svetového hokeja dodnes spomínajú na Golonkove súboje s robustným obrancom ZSSR Alexandrom Ragulinom či nekompromisným Kanaďanom Alom Dewsburym.
Za Slovan, vtedy ešte Sokol NV Bratislava, nastúpil ako 17-ročný v roku 1955. Belasé farby bratislavského klubu hájil do roku 1969, s krátkou prestávkou v rokoch 1957-1959, keď ako vojak základnej vojenskej služby pôsobil v Dukle Jihlava. V najvyššej československej súťaži odohral 330 zápasov a s 298 gólmi to dotiahol až do Klubu ligových kanonierov. V sezóne 1960/1961 bol kráľom ligových strelcov.
Za Slovan hral 14 rokov, ale na titul v československej lige sa mu siahnuť nepodarilo. Dva majstrovské tituly však dosiahol ako tréner nemeckých klubov SC Riessersse a EC Kolín. V rokoch 1969-1972 pôsobil v nemeckom SC Riesersee, za ktorý odohral 104 zápasov a strelil 44 gólov. Hráčsku kariéru zakončil v Lokomotíve Bučina Zvolen (dnes HKM Zvolen), kde hral do roku 1975.
Niekdajší hokejový rebel je od roku 1999 člen Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF), od roku 2002 aj Siene slávy slovenského hokeja. V roku 2004 sa stal členom Siene slávy nemeckého hokeja a v roku 2010 aj členom Siene slávy českého hokeja. V roku 2003 Golonkovi udelil vtedajší prezident SR Rudolf Schuster Pribinov kríž II. triedy.
Neúnavný komentátor, ale aj otvorený kritik diania v slovenskom hokeji si z tvrdého a najrýchlejšieho kolektívneho športu okrem úspechov a nezabudnuteľných príhod odniesol aj 305 stehov na tele a sedemkrát zlomený nos. Najpamätnejšie súboje z Golonkovej reprezentačnej kariéry boli duely so ZSSR. Nezabudnuteľné bolo víťazstvo 5:4 nad „zbornou“ na olympiáde v Grenobli.
V zápase strelil dva góly. Politickú príchuť mali aj víťazstvá na MS 1969 v Štokholme, v čase okupácie Československa vojskami ZSSR. Po prvej výhre československí reprezentanti odišli z ľadu bez toho, aby súperom podali ruky. Pred druhým duelom si päť hráčov vrátane Golonku prelepilo na drese päťcípu hviezdu na vtedajšom štátnom znaku ČSSR.
Po skončení aktívnej hráčskej kariéry pôsobil ako tréner nemeckých klubov SC Riessersee, EC Kolín, ESD Iserlohn, EHC Norimberg. Trénoval aj švajčiarsky HC Davos, rakúsky tím EW Viedeň a český Zetor Brno a nechýbal ani na striedačke milovaného Slovana. Okrem klubov viedol československú reprezentáciu do 20 rokov, B-tím bývalej ČSSR. Trénoval aj reprezentačný A-tím SR, viedol ho na Svetovom pohári 1996 a na MS 1997.