Jamie Brunt (42) z anglického mesta Chesterfield trpel takou silnou únavou, že mal pocit, akoby mal „na viečkach pripnuté závažia“. Otec dvoch detí si myslel, že ide o nízku hladinu testosterónu, no neskôr si vypočul desivú diagnózu – zistili mu glioblastóm, agresívny a nevyliečiteľný typ rakoviny mozgu, píše portál Mirror.
„Spal som celú noc, zobudil som sa, dal si kávu a cigaretu a do 20 minút som opäť zaspal. Nikdy predtým som nič podobné nezažil,“ spomína. Počas pandémie kontaktoval svojho všeobecného lekára, no krvné testy boli v norme a ťažkosti pripísal zlej strave a možnému nízkemu testosterónu. Na ďalšie vyšetrenia nešiel.
V roku 2022 sa však situácia dramaticky zmenila. Počas cesty do Nottinghamu dostal za volantom záchvat, stratil vedomie a havaroval. „Pamätám si, že som prechádzal okolo výjazdu 28 a myslel si, že som už takmer doma. Potom prišiel záchvat. Ďalšia vec, ktorú si pamätám je, že niekto otváral dvere spolujazdca, pretože som havaroval,“ opísal hrôzostrašné chvíle. Mal prehryznutý jazyk a všade bola krv. Dychová skúška na alkohol bola negatívna.
V nemocnici následne absolvoval CT. Lekári sa najprv domnievali, že ide o krvácanie spôsobené nárazom, no podrobnejšie vyšetrenia odhalili niečo vážnejšie. Jamieho následne poslali do Sheffieldu, kde chirurg identifikoval mozgový nádor vyžadujúci urgentnú operáciu. Podstúpil kraniotómiu, pri ktorej odstránili všetok viditeľný nádor, no po zákroku sa musel znovu učiť chodiť aj rozprávať.
„Jednou z najťažších vecí bolo povedať to mojim dcéram Millie a Rosie. Snažiť sa im vysvetliť, že zomriem, bolo strašné,“ priznáva. Lekári mu oznámili, že mu zostáva sedem mesiacov života. Napriek tomu absolvoval 30 dávok rádioterapie a následne šesť cyklov chemoterapie, ktoré ukončil v lete 2024. Liečbu znášal relatívne dobre, hoci bojoval s únavou a rednutím vlasov.
Kontrolné vyšetrenie v novembri 2025 nepreukázalo žiadne známky rakovinových buniek, hoci pri glioblastóme sa ochorenie takmer vždy vracia a možnosti liečby sú potom výrazne obmedzené.
„Je zvláštne počuť dobré správy po tom, čo sa tak dlho pripravujete na smrť. Stále sa pripravujem na najhoršie vždy, keď zazvoní telefón, ale fyzicky sa cítim dobre,“ hovorí. Dodáva však, že emocionálne už nemá rovnakú radosť zo života ako predtým, hoci si uvedomuje, aké má šťastie, pretože glioblastóm zvyčajne nedáva pacientom toľko času.
