Richard Raši zdôraznil, že prevencia je lacnejšia ako riešenie následkov: Vznikne nový systém krízového riadenia?

Je kľúčové pripraviť sa na krízové situácie vopred, pretože prevencia je vždy lacnejšia ako riešenie následkov. Prevencia je najlepšia investícia do bezpečnosti občanov. Skonštatoval to predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD) počas pondelkového okrúhleho stola, ktorého témou bol nový manažment krízového riadenia a civilnej ochrany. Ten má podľa neho zabezpečiť, aby sa už neopakovali chyby.

• Prevencia krízových situácií je kľúčom k bezpečnosti občanov.
• Richard Raši zdôraznil nevyhnutnosť nového systému krízového riadenia.
• Michal Kaliňák ocenil akceptáciu legislatívnych zmien odborníkmi.
• Okrúhle stoly vytvárajú základ k efektívnej spolupráci zložiek systému.
• Rezort vnútra plánuje informovať verejnosť a podporovať vzdelanie.

„Krízové riadenie a civilná ochrana dlhodobo zostávali akosi bokom. Pri každej živelnej pohrome, pri každej mimoriadnej situácii sa však ukazuje, ako dôležité je venovať pozornosť prevencii, ako je dôležité mať jasné manažovanie,“ poznamenal Raši s tým, že rýchlosť pomoci nie je len pretekom s časom, ale čas, kedy treba rýchlo, jasne a efektívne využiť sily a prostriedky na ochranu ľudí a majetku.

Poukázal na doterajšie nastavenie legislatívy, pričom pomenoval mnohé problémy, na ktoré je nevyhnutné reagovať. Zdôraznil, že nový systém krízového riadenia má predchádzať chybám, ktoré nastali počas pandémie COVID-19 či pri zvládaní humanitárnej krízy po vypuknutí vojny na Ukrajine. Nevyhnutnosť systémovej pripravenosti podľa neho dokazuje napríklad aj zemetrasenie na severovýchode Slovenska či výskyt slintačky a krívačky.

Štátny tajomník ministerstva vnútra a splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák ocenil, že koncept zmien bol akceptovaný všetkými účastníkmi. „Pripravované zmeny reflektujú na väčšie či menšie chyby, na nedostatky, na všetko, čo musíme zmeniť pre ochranu zdravia a majetku. Tieto zmeny reflektujú aj na desaťročia všeobecnej stagnácie v oblasti krízového riadenia a civilnej ochrany,“ podotkol Kaliňák.

Okrúhly stôl organizoval rezort vnútra v spolupráci s Parlamentným inštitútom. Odborníkom z radov štátu, samospráv, akademickej obce aj súkromného sektora bol predstavený koncept legislatívnych a nelegislatívnych zmien. Od nich sa očakáva vyššia efektivita v oblasti prevencie, odstraňovania škôd, v cezhraničnej spolupráci aj v kooperácii štátu, samospráv a obyvateľov.

Výsledkom okrúhleho stola má byť všeobecná zhoda na potrebe legislatívnych zmien, ktoré budú reflektovať na doterajšie skúsenosti a aplikačnú prax. Rokovanie potvrdilo dôležitosť spolupráce medzi ministerstvom vnútra, akademickým prostredím, samosprávami, zložkami integrovaného záchranného systému a poisťovňami. Rezort vnútra zároveň deklaroval záujem vytvoriť plán aktivít pre informovanie a vzdelávanie verejnosti a žiakov v oblasti civilnej ochrany.

Téma je pokračovaním dialógu, ktorý sa začal v júni diskusiou o legislatíve v oblasti lobingu. Začiatkom budúceho roka je avizovaný ďalší okrúhly stôl, ktorý sa má prioritne venovať aspektom civilnej ochrany obyvateľstva.