Zuzka Šikulová pri nakrúcaní Uragánu trpela, návrat po 20 rokoch: Smutné slová o Slovensku!

Legendárnu humoristickú televíznu reláciu Uragán, plnú nezabudnuteľných hlášok, svojho času milovalo celé Slovensko. Hlavnými protagonistami boli tvorcovia Peter Marcin (59), Andy Kraus (58) a zostavu dopĺňala Zuzka Šikulová (47). Tá pre denník Plus jeden deň prehovorila nielen o živote v Austrálii, ale tiež o turné s Uragánom, ktorý sa po štvrťstoročí vrátil a trojica na jar vycestovala za svojimi fanúšikmi do viacerých miest.

Šikulová v roku 2005 odcestovala do Austrálie pod zámienkou, že sa chce zdokonaliť v angličtine. Nakoniec zostala žiť na druhej strane zemegule a o návrate pred kamery veľmi neuvažovala. Keď v minulosti dostávala ponuky na oživenie obľúbeného programu, odpovedala negatívne. Nedokázala si predstaviť, že by ešte o to mali ľudia záujem a nedávalo jej to zmysel. Všetko sa zmenilo po správe od Krausa, keď čakala u lekára.

„Odpísala som mu okamžite. Odrazu som vedela, že sa chcem znovu zabávať a smiať. Že nadčasovosť humoru Uragánu a postavičky, ktoré boli skutočné, predsa stále žijú. Po toľkých rokoch som sama začala byť zvedavá, ako sa majú,“ prezradila.

Obrovský úspech relácie si vysvetľuje aj tým, že všetci potrebujeme humor. „Je ako chlieb – bez neho je život neúplný. Keď sme začali robiť Twister a neskôr Uragán, napĺňalo ma to. Hoci som pri výrobe trpela, lebo nie som herečka, ale ľudia sa tešili. Mala som pocit, že to, čo sme prežívali my na pódiu, cítili aj diváci v hľadisku. Spájalo nás to – a rada na to spomínam,“ povedala Šikulová a dodala, že podľa nej by si Uragán našiel svoje publikum aj dnes.

Šikulová žije s rodinou v Austrálii už 20 rokov. Za ten čas sa jej na druhej strane sveta narodila dcéra Ella a vybudovala si zázemie. Slovensko považuje za svoj domov a návrat je stále otvorený, ale tiež si dobre uvedomuje, že začínať znova od nuly by nebolo jednoduché.

„Naše rozhodnutie (nielen odísť, ale aj zostať) sa formovalo dlhšie a mali sme na to viacero dôvodov. Dnes, keď máme dcéru, ktorej celý svet sa krúti okolo školy, spolužiakov a priateľov, by bol návrat oveľa ťažší,“ vysvetlila.

Napätie na Slovensku ale vníma aj z diaľky, no dodala, že ju teší, že si rozumie s rodičmi a bratom. „Vyznávame rovnaké hodnoty, vážime si slobodu a nehodnotíme sa, ale sa ľúbime. Áno, niektoré stretnutia priniesli aj kritiku a nie som slepá – vidím, že Slovensko trpí. V marci som sa náhodou ocitla v srdci protestu, keď som s kamarátkou sedela v meste na káve. Policajt, ktorý tam bol v službe, ma oslovil o podpis – a zároveň sa mi vyplakal,“ zakončila.