Lekári Andymu odhalili skorú demenciu: Všetko sa začalo týmito príznakmi!

Hoci väčšina ľudí predpokladá, že demencia postihuje len starších ľudí, v prípade 55-ročného muža to tak nebolo. Andy Woodhead sa obrátil na lekárov po tom, čo pociťoval únavu, problémy s rovnováhou a nezvyčajný tras v ruke. Keďže závažné správy o svojom stave nečakal, diagnóza skorej demencie ho šokovala, píše Mirror.

Správa o diagnóze Andyho zdrvila a upadol do hlbokej depresie. “Jediné, na čo som dokázal myslieť, bolo, ako stratím svoju nezávislosť. Nechcem byť závislý od svojho manžela Bernarda. Tiež som sa obával, že neuvidím svojho syna dosiahnuť kľúčové míľniky v jeho živote," myslel aj na svoju mamu, ktorá taktiež trpela demenciou.

Napriek zložitej situácii prezradil, že starostlivosť o jeho mamu ho na život s ochorením lepšie pripravila, pretože si veľmi dobre uvedomoval, aké problémy môže starostlivosť o osobu s týmto ochorením predstavovať - od zmien správania, zmätenosti a pomoci pri každodenných činnostiach. “Mám vaskulárnu demenciu, ktorá je spôsobená zníženým prietokom krvi do mozgu. Len päť rokov po stanovení diagnózy som začal pociťovať niektoré z bežnejších príznakov, ako sú zmeny nálady a problémy s krátkodobou pamäťou,“ vysvetlil.

Andy si svoju diagnózu vypočul v roku 2013 a priznal, že jeho stav nebol pre jeho manželstvo ľahký. Je viac hádavý, nedokáže vypomáhať v domácnosti a nemôže už variť, pretože má problém dodržiavať správny postup prípravy, ale manželovu trpezlivosť chváli. Všimol si však, že jeho známi sa k nemu začali správať inak. Často nevedeli, ako sa s ním majú rozprávať a niektorí priatelia sa od neho začali dištancovať. Našťastie Andy narazil na miestnu podpornú skupinu a uvedomil si, že nie je sám. Stretol ľudí, ktorí vedeli, čím prechádza, a to mu pomohlo lepšie pochopiť jeho stav.

“Teraz je to už 12 rokov, čo som dostal svoju diagnózu, a hoci sa toho veľa zmenilo, jedna vec zostala konštantná: nikdy som nedovolil, aby ma demencia definovala. Vždy som bol workoholik, ale po tom, čo mi počas pandémie zomrela mama, začal som túto vlastnosť využívať na to, aby som pomáhal ľuďom so skorou demenciou. Venoval som svoj čas výskumu a prednáškam pre zdravotníkov, aby som vyvrátil mýty spojené s týmto ochorením,“ podelil sa.

Andy je teraz dobrovoľným ambasádorom organizácie Dementia UK a neustále rozpráva ľuďom o podpore, ktorá je im k dispozícii. Priznáva, že v niektorých dňoch ju stále potrebuje aj on a zavolá na ich linku pomoci a porozpráva sa so sestričkou, ktorá sa špecializuje na demenciu, aby mu poradila alebo poskytla podporu.

Aj keď si možno nepamätá, aký je deň alebo či jedol raňajky, Andy si život s manželom a rodinou užíva a sústreďuje sa na všetky veci, ktoré ešte môže robiť, namiesto toho, aby sa cítil nahnevaný kvôli obmedzeniam, ktoré mu demencia priniesla. Jeho najväčšou nádejou je, že jeho príbeh pomôže ľuďom pochopiť, že demencia nie je len choroba, ktorá postihuje starších ľudí.