Bude dieťa dvoch mužov realitou? Vajíčka z kožných buniek otvárajú nové možnosti pre reprodukciu

Vedci z Oregon Health & Science University oznámili zásadný prielom v reprodukčnej medicíne. Po prvýkrát sa im podarilo vytvoriť ľudské vajíčka z kožných buniek. Tento postup otvára možnosť, že v budúcnosti by mohli byť deti počaté aj bez biologickej matky – napríklad s využitím kožných buniek muža, vložených do darovaného vajíčka, ktoré by potom mohlo byť oplodnené spermiou iného muža.

V teórii by tak mohlo ísť o dieťa dvoch mužov bez genetického podielu ženy. Metóda môže zároveň pomôcť ženám, ktoré prišli o vlastné vajíčka, napríklad po onkologickej liečbe.

„Mnoho žien nemôže mať rodinu, pretože stratili svoje vajíčka, čo môže nastať z rôznych dôvodov, vrátane liečby rakoviny. Schopnosť vytvárať nové vajíčka by bola obrovským pokrokom. Autori tejto štúdie ukazujú, že genetický materiál z kožných buniek možno použiť na vytvorenie vajíčku podobnej bunky so správnym počtom chromozómov, ktorá môže byť oplodnená a vyvinúť sa v rané embryo. Budú tu veľmi dôležité bezpečnostné otázky, ale táto štúdia je krokom k tomu, aby mnohé ženy mohli mať vlastné genetické deti,“ uviedol pre denník The Mail profesor Richard Anderson, zástupca riaditeľa Centra pre reprodukčnú medicínu na Univerzite v Edinburghu, ktorý sa na výskume nepodieľal.

Technika vychádza z tzv. somatického prenosu buniek – prenesenia jadra z kožnej bunky pacienta do darovaného vajíčka, z ktorého bolo jadro odstránené. Problémom doteraz bolo, že kožné bunky obsahujú dve sady chromozómov (46), zatiaľ čo vajíčka majú vďaka meióze iba jednu sadu (23). Bez zásahu by teda vznikli vajíčka s nadbytočnou sadou chromozómov. Tím vedcov tento problém vyriešil zavedením procesu nazývaného mitomeióza.

Ten napodobňuje prirodzené delenie buniek (mitózu), ale spôsobí odhodenie jednej sady chromozómov (meiózu). Napodobňuje teda prirodzenú meiózu, pri ktorej vznikajú pohlavné bunky s jednou sadou chromozómov (23). Keďže však ide o meiózu somatických buniek, nazýva sa mitomeióza. Delenie somatických buniek sa totiž nazýva mitóza (pri nej nedochádza k rozdeleniu sady chromozómov).

V rámci testov sa podarilo vytvoriť 82 funkčných vajíčok, ktoré boli v laboratóriu oplodnené. Približne 9 % z nich sa vyvinulo do štádia blastocysty, teda do fázy raného embrya. Výskumníci však vývoj ďalej nepokračovali, pretože práve v tejto fáze by zvyčajne dochádzalo k prenosu do maternice v rámci IVF. Autori však odhalili aj zásadné obmedzenia. Väčšina vajíčok (91 %) sa po oplodnení ďalej nevyvinula a u niektorých blastocýst sa zistili chromozomálne abnormality. Napriek tomu odborníci hodnotia výsledok ako zásadný krok vpred.