Umelé sladidlá, často považované za zdravšiu alternatívu cukru, môžu mať nečakané dopady na zdravie potomkov. Z výskumu čilských vedcov vyplýva, že látky ako sukralóza alebo stévia môžu ovplyvňovať aktivitu génov a zvyšovať náchylnosť na metabolické poruchy u ďalších generácií.
Vedci zistili, že potomkovia myší, ktoré konzumovali tieto sladidlá, vykazovali zmeny v génoch spojených so zápalmi a metabolizmom. „Zistili sme, že napriek rastúcej spotrebe týchto prísad sa výskyt obezity a metabolických porúch, ako je inzulínová rezistencia, neznižuje,“ uviedla hlavná autorka štúdie Francisca Concha Celumeová z Čilskej univerzity v Santiago de Chile.
Vo svojej štúdii sledovala 47 myší rozdelených do troch skupín, ktoré dostávali buď čistú vodu, alebo vodu so sukralózou či stéviou v množstve zodpovedajúcom bežnej ľudskej konzumácii. Ich potomkovia už pili iba čistú vodu, napriek tomu sa u nich prejavili zmeny.
U samčích potomkov myší konzumujúcich sukralózu sa objavila zhoršená tolerancia glukózy. V ďalšej generácii vedci zaznamenali zvýšenú hladinu cukru v krvi nalačno u samcov zo skupiny so sukralózou a u samíc zo skupiny so stéviou.
Zmeny sa týkali aj črevného mikrobiómu. Pri oboch sladidlách sa znížila produkcia prospešných látok a u myší konzumujúcich sukralózu sa objavilo viac potenciálne škodlivých baktérií. „U zvierat sa nevyvinula cukrovka. Pozorovali sme však jemné zmeny v regulácii glukózy a v aktivite génov spojených so zápalom a metabolizmom,“ vysvetlila Concha Celumeová.
