Peter za gaučom objavil tajuplný list z roku 1969: Šokujúca predpoveď budúcnosti!

List z roku 1969, ktorý obsahuje neuveriteľne presné predpovede školáčky o budúcnosti, sa našiel v zadnej časti pohovky. Objavil ho 67-ročný manžel Rosy Beckerton, Peter, keď reštauroval starý kus nábytku pre klienta, píše Mirror.

Datovaný je 23. februára 1969 a zdá sa, že ho napísalo 11-ročné dievča, ktoré si predstavovalo, ako bude vyzerať svet v roku 1980. Správne predpovedá obrovský posun v technológiách a dokonca predpovedá revolúciu, ktorú spôsobili vymoženosti na uskutočnenie videohovoru.

Čalúnnik Peter našiel odkaz natlačený v zadnej časti pohovky, ktorú mu poslali na reštaurovanie po tom, ako ju kúpili z druhej ruky. Jeho manželka Rosa (66) z Peterboroughu v grófstve Cambs sa ho rozhodla zverejniť v prípade, že autorka, ktorý by mala teraz približne 62 rokov, ešte žije.

Opísala i návrat svojho manžela domov z práce. „Ahoj, drahá,“ povedal jej. „Musím zavolať priateľovi na telefón,“ pokračoval. „No, mal by si sa najprv trochu umyť po príchode," odpovedala manželovi.

„V roku 1969 bol telefón taká hranatá krabicová vec s prijímačom na vrchu. Ale teraz je to stále prijímač, ale môžete cez neho vidieť ľudí, s ktorými hovoríte, pretože je tam obrazovka, na ktorej vidíte ľudí. Je to trochu ako televízor," stálo v liste.

„Keď mi to manžel ukázal, nemohla som tomu uveriť. Pomyslela som si, panebože, pozrite sa na to! Bolo to také zaujímavé, pretože keď sa na to dnes pozerám, mnohé z jej predpovedí sa tak trochu splnili, ale ona si svojím detsky nevinným spôsobom myslela, že sa to všetko stane o desať rokov. Chcela som sa o to podeliť v nádeji, že to možno autorka uvidí a list spozná. Môj manžel už našiel všelijaké odpadky po stranách pohoviek a nábytku, ale nikdy nič tak zaujímavé ako toto," povedala.

List je bez mena, ale je doplnený opravami a poznámkami učiteľa napísanými červeným perom, vrátane dobrého hodnotenia. „Píše sa rok 1980, je pol druha mesiaca. Mám dvadsaťjeden rokov a sedím tu na vankúši, ktorý je naplnený vzduchom. Pamätám si, keď som mala jedenásť rokov a chodila som do školy, odvtedy sa všetko zmenilo. Zmenila sa napríklad televízia. V roku 1969 to bola štvorcová škatuľa s gombíkmi vpredu. Teraz je to veľká obrazovka s gombíkmi na ruke stoličky, ktorými ju zapínate a vypínate," znejú slová, ktorými sa list začína.

Školáčka si predstavuje, že je vydatá pracovníčka banky. Hovorí, že v minulých časoch by pripravila čaj pre svojho manžela, ktorý by sa vrátil domov. „Na jedenie máme kúsok žuvačky. Možno si myslíte, že máme málo jedla, ale mýlite sa, pretože tento kúsok žuvačky je jedlo. Keď žujete túto žuvačku, cítite, ako sa jedlo rozpadá. Dokonca, cítite aj jeho chuť. A potom nemusíte umývať žiadne špinavé riady,“ dodáva.

Predstavuje si, že dvere ich domu sú elektrické a ovládajú sa stláčaním tlačidiel. „Keď si spomeniem na tých desať rokov, veci sa naozaj veľmi zmenili," zneli slová, ktorými dievča zakončilo svoj list.