Zadlženosť Slovenska stále rastie: Podľa Najvyššieho kontrolného úradu je dôležité...

Vláda pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 2024 vychádzala z očakávaní vývoja ekonomiky, ktoré sa nenaplnili. Slovensko napriek tomu vlani patrilo medzi rýchlejšie rastúce ekonomiky EÚ, keď rast výrazne prekonal priemer únie a bol vyšší ako v Českej republike či Maďarsku. Štrukturálna nerovnováha príjmov a výdavkov rozpočtu sa však prejavila v pokračujúcom zadlžovaní sa Slovenska. Poukázal na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v stanovisku k Návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2024, ktoré predkladá do Národnej rady (NR) SR.

Celkové príjmy verejnej správy dosiahli minulý rok 54,8 miliardy eur, čo bolo o 1,3 miliardy eur viac oproti plánovanému rozpočtu. Tento pozitívny vývoj vychádzal podľa NKÚ z vyšších nedaňových príjmov, príspevkov na sociálne zabezpečenie, grantov a transferov. Príjmy z daní naopak nedosiahli plánovanú výšku. Kontrolný úrad tiež upozornil, že Slovensko dlhodobo nevie aktívne čerpať európske finančné zdroje. Z aktuálneho programového obdobia sa do konca roka 2024 vyčerpalo len 388,1 milióna eur, čo predstavuje 3 % celkovej alokácie.

„Deficit verejnej správy sa medziročne zhoršil už druhý rok po sebe. Po výraznom náraste z 1,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2022 na 5,2 % HDP v roku 2023 sa v roku 2024 zvýšil na 5,3 % HDP,“ vyčíslil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Absolútna výška deficitu narástla vlani o 480 miliónov eur na 6,9 miliardy eur.

V medzinárodnom porovnaní patrilo Slovensko v roku 2024 ku krajinám s najvyšším deficitom, keď dosiahlo štvrtý najhorší výsledok spomedzi krajín EÚ. Horšie na tom bolo iba Francúzsko, Poľsko a Rumunsko. Hrubý dlh verejnej správy v prepočte na obyvateľa dosiahol 14.328 eur a medziročne tak stúpol o 1649 eur.

„Dlhodobé deficitné hospodárenie a riziká vo fiškálnej politike sa odzrkadlili v horšom medzinárodnom ratingu, čo vytvorilo priestor na vyššiu rizikovú prirážku slovenských dlhopisov, a tým aj vyššie náklady na financovanie dlhu. Medziročne stúpli o 116 miliónov eur na 1,2 miliardy eur,“ priblížil šéf kontrolórov.

Zásadný vplyv na udržateľnosť verejných financií mali podľa NKÚ výdavky na starobné dôchodky, predčasné dôchodky a 13. dôchodky, ktoré spolu dosiahli 10,5 miliardy eur a medziročne sa zvýšili o 14,8 %. Dôchodková politika spôsobila deficitné hospodárenie Sociálnej poisťovne a nutnosť jeho vyrovnania historicky najvyšším štátnym transferom, a to vo výške 2,72 miliardy eur. Zvyšný deficit riešila poisťovňa presunmi z ostatných základných fondov v sume 2,89 miliardy eur.

S okruhom problémov, ktoré sa nedarí systematicky riešiť, podľa kontrolného úradu dlhodobo bojuje zdravotníctvo. Aj napriek tomu, že od roku 2019 rastú výdavky verejného zdravotného poistenia rýchlejšie ako HDP, zadlženosť zdravotníckych zariadení naďalej rastie. Tlak na slovenské verejné financie vytvára aj niekoľkomiliardový modernizačný dlh, ktorý narastá nielen v zdravotníctve či pri dopravnej infraštruktúre, ale aj v oblasti životného prostredia a vodárenskej infraštruktúry.

Pozitívom minulého roka boli podľa NKÚ vyššie príjmy verejnej správy o 1,3 miliardy eur oproti rozpočtu, čo predstavovalo nárast o 1,1 % HDP. „Kľúčovými faktormi boli priaznivejší vývoj na trhu s emisnými kvótami, vyššie dividendy zo štátnych podnikov a legislatívne zmeny, ako zníženie odvodu do 2. dôchodkového piliera a zvýšenie zdravotných odvodov. Naopak, slabší makroekonomický vývoj a nižšie čerpanie zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti čiastočne tlmili potenciálny rast príjmov,“ doplnil úrad.