Koktejl.sk
Kedysi boli zimy synonymom metrov snehu, zamrznutých riek a detí, ktoré trávili celé dni na sánkach. Snehová pokrývka bola samozrejmosťou, nie výnimkou, biele Vianoce patrili k tradíciám, nad ktorými sa nikto nepozastavoval.
Dnes je však pohľad na zasnežené ulice skôr príjemným prekvapením než istotou. Zimy akoby stratili svoju typickú tvár a sneh, ktorý kedysi komplikoval dopravu aj život, sa pomaly mení na vzácny úkaz, o ktorom sa hovorí s nostalgiou. Prečo je tomu tak? Dôvody vysvetlil web iMeteo.sk.
Nejde len o pocit, potvrdzujú to aj meteorologické merania. Počasie ovplyvňuje niekoľko faktorov, medzi ktoré patrí globálne otepľovanie, teplejšie oceány a častejší prílev mierneho vzduchu, zmeny v atmosférickej cirkulácii či lokálne vplyvy a zmena krajiny.
Vedci upozorňujú, že priemerná teplota Zeme sa od obdobia pred priemyselnou revolúciou zvýšila približne o 1,2 až 1,4 °C. Európa sa pritom otepľuje rýchlejšie než je globálny priemer. Práve zima je obdobie, kedy ľudia najviac vnímajú globálne otepľovanie. Už malý nárast teploty dokáže spôsobiť zásadné zmeny. Rozdiel 1 či 2 °C často rozhoduje o tom, či zrážky padajú vo forme snehu alebo dažďa.
Na počasie majú vplyv aj oceány, ktoré akumulujú obrovské množstvo tepla. Atlantický oceán je v porovnaní s minulosťou v posledných rokoch citeľne teplejší a aj počas zimy uvoľňuje do ovzdušia veľké množstvo energie. Do Európy sa preto čoraz častejšie dostáva teplý a vlhký oceánsky vzduch, ktorý spôsobuje miernejší priebeh zimy najmä v strednej časti kontinentu.
Najvýraznejšie sa tento jav prejavuje v západnej a strednej Európe (Slovensko), kde dominuje západné až juhozápadné prúdenie. Studený a suchý vzduch z východu tak ustupuje častým tlakovým nížam, ktoré so sebou prinášajú dážď, silnejší vietor a teploty nad nulou.
V minulosti zimy často ovplyvňovali silné tlakové výše, ktoré sa "zasekli" nad severovýchodnou Európou alebo Ruskom. Fungovalo to ako pomyselná bariéra, ktorá otvorila dvere veľmi studenému, suchému vzduchu zo severu a východu. Ten potom prúdil do Európy celé týždne a prinášal silné mrazy a sneh. Dnes sa takéto stabilné situácie objavujú oveľa zriedkavejšie alebo trvajú len krátko, takže chlad nemá čas sa udržať.
Dôležitú úlohu zohráva aj takzvaný polárny vír. Ide o oblasť veľmi studeného vzduchu, ktorá sa nachádza vysoko nad severným pólom. Keď je silný a stabilný, drží mráz na severe. Keď sa naruší, chlad sa „vyleje“ do nižších zemepisných šírok. V posledných rokoch sa síce polárny vír narúša častejšie, no studený vzduch väčšinou smeruje do Severnej Ameriky alebo Ázie. Európa tak často zostáva v oblasti, kde prúdi teplejší vzduch, a zima je u nás miernejšia, než si pamätáme z minulosti.
Najvýraznejší úbytok snehu je badateľný v nižších polohách. Ak napadne snehová pokrývka, zvyčajne vydrží veľmi krátko. Čoraz častejšie sa stretávame so situáciami, keď sneženie rýchlo prechádza do dažďa alebo je vzápätí vystriedané oteplením.
Na horách býva situácia iná. Hoci na týchto miestach sneží a dokonca niekedy intenzívnejšie ako v minulosti, snehová sezóna býva kratšia. Hranica sneženia sa posúva vyššie a dážď zasahuje aj horské oblasti, kde kedysi prevládal trvalý mráz.
Na tom, že zimy dnes vyzerajú inak než kedysi, sa podieľajú aj miestne podmienky. Najmä mestá fungujú ako takzvané tepelné ostrovy. Ide o budovy, cesty a betón, ktoré sa cez deň zohrievajú a teplo potom udržiavajú aj v noci. Výsledkom je, že v meste býva o niekoľko stupňov teplejšie než v okolitej prírode, sneh sa tam buď vôbec neudrží, alebo veľmi rýchlo zmizne.
Svoju rolu zohráva aj to, ako sa mení krajina. Ubúdajú lesy, mokrade a miesta, ktoré dokážu zadržať vodu v pôde. Keď chýba vlhkosť a zeleň, krajina sa rýchlejšie prehrieva a sneh sa topí oveľa skôr než v minulosti. Zima tak stráca svoju typickú bielu podobu aj mimo veľkých miest.
Koktejl.sk
