Pacientka Klára prezradila, ako to vyzerá v psychiatrickej liečebni: Desivé výkriky!

Češka Klára statočne bojuje so svojimi démonmi už 10 rokov. Že niečo nie je v poriadku, zistila prvýkrát na športovom pobyte, keď mala 17 rokov. „Dostala som panický atak. Kričala som a triasla som sa. Vyzeralo to ako epileptický záchvat, ale nebol,“ rozpovedala svoj príbeh 27-ročný žena českému denníku Blesk a chce tak upozorniť na problém psychického zdravia, ktoré sa stále veľmi podceňuje.

Po tejto príhode sa u nej rozvinuli depresie a úzkosti, ktoré vygradovali až do sebapoškodzovania. Od psychiatrov si vypočula hneď niekoľko diagnóz - hraničná porucha osobnosti, emočná nestabilita a ďalšie.

Klára si je istá, že jej problémy začali už v detstve. Vyrastala v trojgeneračnej domácnosti, čo nebolo vôbec jednoduché, pretože tam často prebiehali hádky a cudzí nebol jej príbuzným ani alkohol. „Už v útlom detstve dieťa odpozerá rôzne vzorce správania sa, snaží sa, aby všetko bolo v harmónii, a situáciu, ktorá sa mu javí ako beznádejná, sa snaží vyriešiť,“ okomentovala Klára, ktorá sa dávala dokopy v Kroměříži a s liečbou bola spokojná.

Vlani v októbri Klára zatúžila po zmene a našla si prácu v Prahe. Po istom čase sa tam aj s priateľom presťahovala, bola spokojná a darilo sa jej. Zlom však nastal pred letom. Cítila sa pod tlakom, chcela dosahovať stále lepšie výsledky až prišlo k vyhoreniu.

„Cítila som sa bez energie a prázdno. Do práce som sa musela nútiť, telo mi úplne vyplo,“ opísala hrozné chvíle, po ktorých prišiel prvý pokus o samovraždu. V ten deň si všetko naplánovala. Počkala kým priateľ odíde mimo mesto a postupne si začala dávkovať lieky, ktoré zapíjala alkoholom. Ten sa jej ale nevedel dovolať, okamžite sa vrátil do Prahy a zachránil ju.

Záchranári museli Kláru dva razy resuscitovať a po hospitalizácii strávila tri mesiace v pražských Bohniciach. S liečbou ale nebola tak spokojná ako v Kroměříži. „Vyšla som odtiaľ nevyrovnaná a mala strach, čo bude ďalej,“ prezradila.

Jej psychický stav sa zhoršil až natoľko, že sa 24. októbra znova pokúsila vziať si život. V ten deň bol u nej kamarát, s ktorým sa zoznámila v Bohniciach. Neskôr musel odísť na pracovnú schôdzku, no sľúbil, že sa vráti a nechal si u nej veci.

„Naplánovala som to tak, že keď sa vráti, ja už tu nebudem. Postupovala som ako robot, jeho veci, ktoré u mňa zanechal som dala za dvere na chodbu, zamkla som a kľúče nechala v zámku, vypla si telefón a začala dávkovať. Zapila som prášky colou, aby mi nebolo zle od žalúdka, dala som si aj pohárik vína, išla si dať poslednú cigaretu a ďalej neviem,“ dodala.

Keď sa jej známy vrátil a videl svoje veci na chodbe, okamžite pochopil čo sa deje a zalarmoval políciu. Tá sa ku Kláre musela dostať cez balkón druhého bytu a aj po druhýkrát ju zachránili.

„Úprimne som rada, že som to nedokončila, išla som si pre úľavu, bola som ako robot, napísala som aj krátky list, nech za mnou nikto nesmúti, že mi je dobre,“ zakončila Klára, ktorá je teraz hospitalizovaná v liečebni v Kozmonosoch a dúfa, že ju čoskoro pustia.

Klára pre Blesk opísala, ako to v psychiatrickej liečebni v Bohniciach vyzerá. „Najprv som išla na príjmové oddelenie, ktoré je uzavreté. To znamená, že tam platia najprísnejšie pravidlá,” vysvetlila. Dodala, že sú tam okná zamrežované, na vychádzku môže ísť pacient iba s doprovodom. Ako vraví Klára, pacient pri sebe nemôže mať ani nabíjačku na telefón, takisto ani nápoje v plechovke či žiletku. Liečebne sa tak snažia zabrániť pokusom o samovraždu.

Klára počas pobytu v Bohniciach prechádzala mnohými stavmi, niekedy jej bolo lepšie, inokedy to bolo vážnejšie. Podľa stavu pacientov prekladajú na rôzne oddelenia. Keď bola v pavilóne číslo 30, dostávala od lekárov priepustku na vychádzky. V horších prípadoch sa dostane pacient na uzavreté oddelenie, kde sú aj izolačné miestnosti pre pacientov, ktorí by mohli byť nebezpeční pre seba aj svoje okolie. „Pacienti sa tam kurtujú, počula som odtiaľ aj nariekanie, sama som sa tam našťastie nikdy nedostala,“ povedala Klára, ktorá sa neskôr dostala do liečebne v českom meste Kosmonsy.

„Necítim sa tu bezpečne. Dúfam, že ma čoskoro prepustia a ja budem môcť dochádzať na terapie, alebo ma preložia do Bohníc,” dodáva s tým, že sa jej tam nepáči prístup niektorých sestier.