Už túto sobotu, 12.9. o 20:30 štartujú nové časti obľúbenej zábavnej šou Možné je všetko! Pod moderátorskou taktovkou Dana Dangla sa v šou opäť predstavia obľúbené známe osobnosti, ktoré sa ocitnú v netradičných úlohách, aké by si vo svojej profesii nikdy nevyskúšali. Čakať ich budú originálne súťažné disciplíny, množstvo humoru a výzvy, ktoré preveria ich pohotovosť aj nadhľad.
Popri stáliciach šou ako sú napríklad Tomáš Maštalír, Petra Polnišová, Juraj Kemka či Janka Kovalčiková sa divákom úplne prvý raz v šou Možné je všetko! predstaví obľúbená herečka Monika Hilmerová.
Tá hneď na začiatku epizódy Danovi Danglovi prezradila, že je vydesená a má trému. "Vo všeobecnosti som trémista a trému mávam často, takže som na tieto pocity už zvyknutá (úsmev). Samozrejme, keď idem do niečoho úplne nového, napríklad som prvý deň na nakrúcaní nového televízneho projektu, býva to ešte intenzívnejšie. No a v šou Možné je všetko! som mala splnené doslova všetky podmienky na poriadne výdatnú trému (smiech). Bola som úplne prvý raz v novom prostredí, v nových situáciách, s novou partiou, ktorá je navyše už zohratá. Takže sa k tomu všetkému pridal pocit zodpovednosti, aby som im to nepokazila a naladila sa na ich vlnu. Verím, že sa to nakoniec podarilo a diváci sa budú baviť aspoň tak dobre, ako sme sa bavili my počas nakrúcania (smiech)," vysvetlila neskôr herečka, ktorá si v šou vyskúšala aj niekoľko netradičných kostýmov. V hre s názvom "Chvíľka poézie" sa napríklad ocitla v koži mimozemšťana.
"Popravde, ten prevlek som si príliš neužívala, ale brala som to tak, že som v šou hodená do vody a musím plávať – aj v kostýme mimozemšťana (smiech)! Napokon, ja som za každú srandu, hrávam aj komediálne postavy a myslím si, že si viem vystreliť aj sama zo seba," dodala.
A čo ju počas nakrúcania šou najviac bavilo? "To som si v podstate uvedomila až po skončení nakrúcania, keď už bolo všetko za mnou. Vtedy som si vydýchla, že som to zvládla a uvedomila som si, že tá počiatočná tréma odišla a naozaj som si to užila. Bolo však niečo, pri čom som trpela – a to pri súťažiach, kedy sme si museli rýchlo spomenúť na meno speváka, názov alebo text piesne. To mi nikdy nešlo, a preto ma pri týchto hrách chytal mierny des (smiech). Naopak ma veľmi bavilo, keď sme v hre „Chvíľka poézie“ museli improvizovať a texty hovoriť v rýmoch. Obdivovala som mojich parťákov Tomáša Maštalíra a Peťu Polnišovú. Je vidieť, že to nerobili prvýkrát, že sú v tom perfektne zohratí a doslova si v tejto hre hoveli (smiech).
