Ostrá reakcia Kremľa: Snahu poskytnúť zmrazené ruské aktíva Ukrajine označil za krádež

Kremeľ v stredu tlmočil varovanie európskym lídrom a odkázal im, že Rusko bude stíhať každú osobu alebo krajinu, ktorá sa bude podieľať na krádeži jeho peňazí. Upozornil, že zabavenie ruských aktív zmrazených v európskych depozitároch by malo negatívny dopad na dôveru v európske finančné inštitúcie. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

• Kremeľ varoval pred stíhaním za zabavenie ruských aktív.
• EÚ diskutuje o pôžičke Ukrajine z ruských zmrazených aktív.
• Hovorca Kremľa označil zabavenie aktív za krádež.
• Pokusy o zhabanie môžu podkopať dôveru v európske inštitúcie.
• EÚ líderky odlišne reagujú na návrh pôžičky Ukrajine.

EÚ zvažuje poskytnúť Ukrajine pôžičku viac ako 140 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív. O návrhu majú v stredu rokovať lídri EÚ na neformálnom summite v Kodani.

„Hovoríme o plánoch na nezákonné zabavenie ruského majetku. V ruštine tomu hovoríme jednoducho krádež,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ak by niekto ukradol alebo spreneveril majetok Ruska, osoby a krajiny, ktoré sa na tom podieľali, by podľa Peskova boli „stíhané a postavené pred spravodlivosť.“

Kremeľ tiež upozorňuje, že pokusy o zabavenie jeho aktív podkopú dôveru v centrálny bankový systém, v euro ako menu a vnímanie bezpečnosti vlastníctva a vlastníckych práv v Európe. „Ide o ďalšie kroky smerujúce k úplnému zničeniu dôvery v zásadu nedotknuteľnosti majetku,“ povedal.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok zdôraznila, že použitie zmrazených ruských aktív neznamená ich zhabanie a Kyjev by pôžičku splatil v prípade, že by mu Rusko zaplatilo vojnové reparácie. V súčasnosti sa na podporu Ukrajiny využívajú iba výnosy z týchto aktív.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová pred summitom v Kodani vyhlásila, že Únia pracuje najrýchlejšie ako môže, aby dosiahla dohodu o poskytnutí pôžičky financovanej z ruských aktív Ukrajine. Pripustila však, že nie všetky členské štáty s návrhom súhlasia.

Podporu návrhu pred zasadnutím vyjadrila lotyšská premiérka Evika Siliňová, šéf estónskej vlády Kristen Michal alebo fínsky premiér Petteri Orpo. Skepticky sa k návrhu stavia luxemburský premiér Luc Frieden. Plán podľa neho vyvoláva viacero otázok právnej povahy.