Chlapček (1) mal byť iba prechladnutý: Prišiel zvrat! Takýto prípad nevideli lekári 10 rokov

Otto Acreman (1) zo švédskeho Göteborgu začal začiatkom roka 2025 ťažko dýchať a nepriberal. Rodičia, Sophie (25) a Paul (27), ho viackrát vzali k lekárom. Tí ich uisťovali, že ide len o prechladnutie, informuje The Mirror.

Mladá dvojica začala mať o synčeka vážne obavy. „Mal ťažké, upchaté dýchanie a pískalo mu na prieduškách. Neustupovalo to, a tak sme ho štyri alebo päťkrát vzali k všeobecnému lekárovi a aj na pohotovosť, aby sme to dali do poriadku, ale stále nám hovorili, že je to len prechladnutie a samo to prejde. Tvrdili, že je to u dieťaťa v jeho veku normálne,“ vysvetlil jeho otec.

Až keď si Ottoova teta Charlotte na rodinnej grilovačke všimla hrčku na jeho krku, situácia sa zmenila. Po ultrazvuku a ďalších vyšetreniach plánovali opustiť nemocnicu, keď ich lekári okamžite zavolali späť a oznámili im, že výsledky, ktoré zatiaľ majú sú abnormálne. „Bolo to dosť desivé... prvá vec, ktorú som urobila, bola panika," opísala situáciu vydesená matka.

V auguste 2025 mu diagnostikovali štádium 4 neuroblastómu, zriedkavého a agresívneho nádorového ochorenia nervového systému, ktoré postihuje najmä malé deti. Lekári povedali, že takýto prípad nevideli 10 rokov.

Chlapček musel podstúpiť biopsie, CT vyšetrenia, transfúziu krvi, zavedenie výživovej sondy aj prístup do srdca pre chemoterapiu. Absolvoval už štyri náročné cykly liečby a rodina čaká, či bude potrebovať ďalšie. Napriek vážnemu stavu je Otto podľa rodičov neustále veselý a usmiaty. Zdravotné problémy však rodinu finančne aj psychicky zničili – Sophie musela prestať pracovať, Paul si berie neplatené voľno a rodina zápasí s účtami aj dlhmi.

„Je to ako nekonečný deň, stále nemocnica a strach," opisuje otec. Otto zatiaľ nezačal chodiť, loziť ani nemá zuby – choroba ho vo vývine brzdí. Aj napriek tomu veria, že liečba zabrala. Čakajú na výsledky najnovších vyšetrení, ktoré rozhodnú o ďalších krokoch, či bude potrebná ďalšia chemoterapia alebo iná forma liečby.

„Otto je to náš bojovník. Stále sa smeje, aj keď my už nevládzeme,“ vraví jeho mama. Rodina žiada o pomoc s cestovnými nákladmi, stratou príjmu a každodennými výdavkami, aby mohli byť pri svojom synovi. „Nemohli sme spolu tráviť čas ako rodina. Musíme si požičiavať peniaze. Začíname meškať s platením účtov a podobných vecí," vysvetlila ich aktuálnu situáciu.