Únava, nespavosť a... Smatanová o signáloch vyhorenia a depresie: Telo ju jasne varovalo, no nepočúvala!

Prešla si vyhorením, panickými atakmi aj ťažkou depresiou, ktorá ju podľa vlastných slov dostala až na úplné dno. Obľúbená speváčka Zuzana Smatanová priznáva, že varovné signály prichádzali postupne. Dlho ich však považovala za súčasť svojho tempa a spôsobu života.

Únava, stres či podráždenosť pre ňu neboli dôvodom zastaviť, skôr ich vnímala ako niečo, čo musí vydržať. Sama seba vnímala ako perfekcionistku, ktorá mala potrebu všetko zvládnuť bez pomoci. Navyše, keď niekto niečo potreboval, jej prvou reakciou bolo, že to jednoducho urobí. Tlak na výkon sa však postupne obrátil proti nej.

Začiatok problémov spája s rokom 2018, kedy pracovala na dvojalbume Echo. Hodiny v štúdiu striedali koncerty, festivaly aj príprava turné. O náročnom období umelkyňa hovorila aj v dokumentárnom cykle Českej televízie 13. komnata. Opísala, ako postupne prestávala zvládať tempo, ktoré si sama nastavila, až sa dostala do stavu extrémneho psychického aj fyzického vyčerpania.

Prvé varovné signály sa neobjavili naraz. Smatanová spomína nervozitu, zlý spánok, tráviace ťažkosti, pálenie záhy, kožné problémy, padanie vlasov či narušený menštruačný cyklus. Zároveň bola čoraz podráždenejšia a jej okolie si všímalo, že stráca energiu aj radosť z vecí, ktoré ju predtým napĺňali.

Zlom nastal po skončení náročného obdobia, kedy začal tlak opadať. Vtedy prišiel prvý silný panický atak. Myslela si, že dostáva infarkt a privolala si záchranku. Problémy sa vyšetrením neskončili. Ataky sa začali opakovať a v najhoršej fáze ich mala podľa vlastných slov aj desaťkrát za deň.

Postupne sa jej stav prehĺbil do depresie. Speváčka opisuje obdobie, kedy stratila chuť do vecí, ktoré milovala, a prestala vidieť zmysel v bežnom živote. Hovorila aj o myšlienkach na smrť. Uvedomila si, že situáciu už nedokáže zvládnuť sama a vyhľadala psychiatričku. O úvahách o vlastnom konci pre Sódu povedala: „V stavoch, v ktorých som bola, sa ľudia rozhodnú ukončiť život. Je to jeden zo symptómov depresie. Ale paradoxne ma táto skúsenosť prebrala k životu.“

Cesta späť nebola otázkou niekoľkých dní. V liečbe zohrali dôležitú úlohu lieky aj pravidelné terapie, ktoré absolvovala až trikrát do týždňa. Zároveň si musela nanovo vystavať denný režim, vyčleniť si čas pre seba a naučiť sa lepšie vnímať svoje potreby.

K hudbe sa vracala postupne. Spočiatku nechcela vidieť klavír ani gitaru a predstava vystupovania v nej vyvolávala nechuť a apatiu. Radosť sa však vracala po malých krokoch. Pomáhalo jej kreslenie, pravidelný režim či obyčajné činnosti, ktoré odpútali pozornosť od úzkostných myšlienok.

Smatanová už viac nechce dosahovať pracovné výsledky na úkor vlastného zdravia. Naučila sa nastavovať si pevnejšie hranice a lepšie si rozdeľovať čas. Ak má naraz na stole päť ponúk, vyberie si dve. Dôležitejšie je pre ňu zostať v pohode a mať priestor na samotnú tvorbu, ktorú si dnes užíva viac než kedykoľvek predtým.