Ako sme v minulosti trávili letné prázdniny? Toto dnešné deti už nepoznajú!

Čas strávený vonku bol neodmysliteľnou súčasťou letných prázdnin. Od rána do večera sme sa hrávali na dvore, v lese či pri rieke. Stavali sme bunkre z konárov, hrali sa na schovávačku, alebo sa len tak vyvalili do trávy a pozorovali oblaky. Každé mesto a dedina mali svoje obľúbené miesta, kde sa stretávali deti a spoločne zažívali nezabudnuteľné momenty.

Ďalšou obľúbenou činnosťou bolo návšteva starých rodičov na dedine. Tam sme sa učili, ako sa starať o zvieratá, pomáhali pri zbere úrody a spoznávali tradičné remeslá. Tento kontakt s prírodou a jednoduchým životom nám poskytoval nezabudnuteľné zážitky a zároveň nás učil dôležitosti tvrdej práce a pokory.

Neoddeliteľnou súčasťou leta boli aj rôzne tábory. Či už išlo o skautské tábory, športové sústredenia alebo umelecké dielne, vždy sme sa tešili na nové priateľstvá a skúsenosti. V týchto táboroch sme sa učili samostatnosti, zodpovednosti a tímovej spolupráci.

Dnešné deti, obklopené modernými technológiami, len ťažko zažívajú podobné dobrodružstvá. Zážitky, ktoré formovali našu osobnosť a učili nás láske k prírode a jednoduchým veciam, sú dnes nahradené virtuálnym svetom. Možno by sme im mali ukázať, aké krásne a obohacujúce môže byť trávenie času bez obrazoviek a vrátiť sa aspoň na chvíľu k jednoduchším radostiam života.

V období socializmu mali Slováci obmedzené možnosti cestovania, no napriek tomu sa tešili na letné dovolenky, ktoré prinášali oddych a nové zážitky. Cestovanie bolo zväčša obmedzené na krajiny východného bloku, kde sme si mohli užiť krásy prírody a aspoň trochu odlišnú kultúru.

Rodiny trávili letá v českých a slovenských horách, v chatových osadách alebo pri vodných nádržiach a jazerách. Turistika v Tatrách, kúpanie sa na Šírave alebo výlety do českých kúpeľných miest ako Karlovy Vary či Mariánské Lázně boli bežnou súčasťou letných dovoleniek.

Ďalšou populárnou destináciou bolo Bulharsko, najmä pobrežie Čierneho mora. Slováci sa radi vydávali na Zlaté piesky či do Slnečného pobrežia, kde si mohli vychutnať slnko, more a piesočnaté pláže. Bulharsko ponúkalo cenovo dostupné dovolenky, ktoré boli organizované často prostredníctvom odborových organizácií a štátnych cestovných kancelárií.

Maďarsko, najmä Balaton, bolo ďalšou vyhľadávanou lokalitou. Tento veľký sladkovodný jazero poskytovalo ideálne podmienky pre rodinné rekreácie a vodné športy. Okrem toho, návšteva Budapešti či termálnych kúpeľov v rôznych kúpeľných mestách Maďarska bola tiež veľmi populárna.

Juhoslávia bola ďalšou destináciou, kde sa Slováci radi vydávali. Pláže na Jadrane v Chorvátsku a Čiernej Hore boli veľmi obľúbené. Slováci si tam užívali krásu prímorských miest, historické pamiatky a pohostinnosť miestnych obyvateľov. Hoci Juhoslávia bola mimo typického východného bloku, jej relatívna otvorenosť a krása ju robili atraktívnou voľbou.

Letné dovolenky počas socializmu tak ponúkali rôznorodé možnosti pre oddych. Hoci boli možnosti cestovania limitované, Slováci si vždy našli spôsob, ako prežiť nezabudnuteľné leto plné nových zážitkov a krásnych spomienok.

Brigády v poľnohospodárstve boli za socializmu pre slovenských študentov často povinné. Tieto brigády boli súčasťou štátnej politiky, ktorá kládla dôraz na kolektívnu prácu a zapojenie mládeže do budovania socializmu. Povinné brigády sa zameriavali na pomoc v poľnohospodárstve počas sezónnych prác, keď bol potrebný väčší počet pracovných síl na zber úrody.

Organizované boli školami, mládežníckymi organizáciami ako Socialistický zväz mládeže (SZM) a rôznymi štátnymi inštitúciami. Študenti tak často strávili časť svojich letných prázdnin prácou na družstvách a štátnych majetkoch, kde vykonávali rôzne poľnohospodárske práce vrátane zberu zemiakov, ovocia, zeleniny či obilia.

Zárobky na povinných brigádach počas socializmu boli zvyčajne skromné, pretože hlavným cieľom týchto brigád nebolo len finančné ohodnotenie, ale aj výchovné a spoločenské aspekty. Študenti, ktorí sa zúčastňovali týchto brigád, dostávali mzdu, ktorá však bola výrazne nižšia v porovnaní s plnými úväzkami dospelých pracovníkov.

Podľa záznamov z Národného archívu Slovenskej republiky o brigádach počas socializmu, pri poľnohospodárskych prácach študenti zarábali približne 3-5 Kčs za hodinu. Celkové denné zárobky tak mohli dosiahnuť okolo 30-50 Kčs, v závislosti od dĺžky pracovného dňa

Aj keď sa ľudia na tieto povinné brigády nie vždy tešili, spomienky na ne sú dnes plné nostalgie. Pre mnohých sa stali symbolom mladosti, dobrodružstva a spoločných zážitkov. A aj keď dnešné deti už nezažijú povinné zbery úrody, možno by si mohli vziať príklad z toho, ako sme sa učili hodnotu tvrdej práce, spolupráce a jednoduchej radosti zo života.

Pozrite si viac retro FOTIEK v našej galérii.