Koktejl.sk
Molekulárni biológovia zo štátu Illinois tvrdia, že u stavovcov o dĺžke života rozhoduje celková dĺžka DNA aj dĺžka jednotlivých génov. Čím sú dlhšie, tým dlhší život majú jednotlivé druhy stavovcov, ale aj jedinci v rámci jedného druhu, pretože dĺžka DNA sa líši ako medzidruhovo, tak v populácii druhu medzi jedincami.
Z veľkej genetickej analýzy ľudí, hlodavcov a rýb vyplýva, že dĺžka DNA priamo súvisí s biologickým vekom. Kratšia genetická informácia súvisí s kratšou životnosťou, zatiaľ čo dlhšia DNA súvisí s lepším zdravím a dlhovekosťou.
„Považujem za veľmi elegantné, že jediný, relatívne jednoduchý princíp sa zdá byť zodpovedný za takmer všetky zmeny v aktivite génov, ku ktorým dochádza u zvierat, keď zostarnú. Zdá sa, že sa niečo deje už v ranom veku, ale s vekom je to stále výraznejšie. Zdá sa, že v mladom veku sú naše bunky schopné čeliť poruchám, ktoré by viedli k nerovnováhe v génovej aktivite. Potom, zrazu, tomu naše bunky už nemôžu čeliť. A začnú starnúť a odumierať,“ tvrdí hlavný autor štúdie doktor Thomas Stoeger z Northwesternskej Univerzity v americkom štáte Illinois.
Z jeho štúdie tiež vyplýva, že so starnutím sa aktivita vo vnútri buniek posúva smerom ku kratším génom, čo narúša rovnováhu vo fungovaní bunky. To je ale vyvážené u ľudí s veľmi dlhými génmi, pretože majú v bunkách k dispozícii dlhšie proteíny. Títo jedinci žijú dlhšie.
„Zmeny v aktivite génov sú veľmi, veľmi malé a tieto malé zmeny zahŕňajú tisíce génov. Zistili sme, že táto zmena bola konzistentná naprieč rôznymi tkanivami a u rôznych zvierat,“ dodáva doktor Stoeger.
Koktejl.sk
