Koktejl.sk
Ruskí vojaci v telefonátoch priateľom a príbuzným podávali domov presvedčivé správy o zlyhaniach na bojiskách, popravách civilistov aj neúspešnom ťažení na Kyjev, ktorý mal padnúť do niekoľkých dní. Armáda okupantov bola od prvých dní sužovaná taktickými chybami a prudkým ukrajinským odporom, deštruktívny postup prezidenta Putina sa rýchlo zastavil a jeho sily uviazli na väčšinu marca na okraji hlavného mesta.
Rusi neposlúchli rozkazy a zo svojich mobilov neoprávnene telefonovali svojim manželkám, priateľkám, priateľom a rodičom stovky kilometrov od frontovej línie. Rozhovory si však vypočula aj ukrajinská vláda.
Denník New York Times získal nahrávky tisícok rozhovorov uskutočnených počas marca a zachytených ukrajinskými orgánmi činnými v trestnom konaní. Reportéri overili pravosť krížovým odkazom na ruské telefónne čísla s aplikáciami na odosielanie správ a profilmi sociálnych médií, aby identifikovali vojakov a rodinných príslušníkov. NYT strávili takmer dva mesiace prekladom nahrávok.
Vojaci opisujú krízu v morálke a nedostatok vybavenia a tvrdia, že im klamali o misii, na ktorej boli. „Nikto nám nepovedal, že ideme do vojny. Varovali nás jeden deň pred odchodom,“ zveril sa telefonicky vojak Sergej svojej matke. „Všetci sme šli na 2-3-dňový výcvik. Boli sme oklamaní ako malé deti," povedal svojmu priateľovi ďalší vojak, identifikovaný ako Nikita, ktorý v telefonáte nešetril nadávkami. Rovnakú informáciu svojej priateľke potvrdil aj Alexej: „Netušil som, že sa to stane. Tí bastardi nám nič nepovedali.“
Rozhovory siahajú od všedných až po brutálne a zahŕňajú až vulgárnu kritiku Putina a vojenských veliteľov, poznámky, ktoré môžu byť podľa ruských zákonov trestné, ak by boli verejne vyjadrené v ich rodnej krajine.
Rusi sa sťažujú na strategické chyby a nedostatok zásob. Priznávajú sa k zajatiu a zabíjaniu civilistov a otvorene hovoria o rabovaní ukrajinských domov a podnikov. Ruskí vojaci, frustrovaní neustálymi neúspechmi a strachom o svoje životy, tvrdia, že už majú dosť armády. Zvažujú skrátenie svojich zmlúv alebo dokonca dezertovanie a vyvracajú propagandu vysielanú ruskými médiami. Do polovice marca, tri týždne po invázii, hlásia veľké straty.
Vjak Sergej sa priznáva svojej priateľke, že jeho kapitán nariadil popravu troch mužov, ktorí „prechádzali okolo nášho skladu“ a že sa stal „vrahom“. Po týždni volá aj matke a hovorí o „hore mŕtvol“ v lese.
Keď ruské sily koncom marca ustúpili, ukrajinskí predstavitelia objavili v regióne Bucha na uliciach a záhradách viac ako 1100 tiel, ktoré boli ukryté v studniach a pivniciach a pochované v provizórnych hroboch. Asi 617 z nich zomrelo na následky strelných zranení.
Ďalší vojaci sa sťažujú na mínusové teploty a omrzliny, drsné podmienky na odpočinok a logistické zlyhania. Vojaci tvrdia, že prepadli mäsiarstvo a zabili kurčatá, prasiatka a pštrosa, aby sa mohli najesť.
Mnohí opovrhujú svojimi veliteľmi, ktorým dávajú za vinu smrteľné taktické rozhodnutia. Niektorí kritizujú najvyššieho zo svojich „nadriadených“ - prezidenta Putina.
„Putin je blázon, chce sa zmocniť Kyjeva. Neexistuje ale spôsob, ako to urobiť. V televízii vám hovoria, že tu nie je vojna, ale špeciálna vojenská operácia. Realita je však taká, že tu je sk**vená vojna!“ povedal svojim príbuzným Aleksander.
Koktejl.sk
