Šokujúci objav v bývalej bani: Našli ľudské ostatky!

V prípade kostí a lebky nájdených v bývalej bani v Japonsku, kde pri nehode počas druhej svetovej vojny zahynuli aj kórejskí nútení pracovníci, ide o ľudské ostatky, potvrdila v stredu polícia. Nedokázala určiť, či patria jednej a tej istej osobe, ako ani vek či čas smrti. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

• Polícia potvrdila ľudský pôvod kostí nájdených v bývalej bani.
• Baňa Čosei fungovala od roku 1914 do nehody v 1942.
• Nehoda z roku 1942 si vyžiadala životy 183 pracovníkov.
• Skupiny zbierajú historické dokumenty a svedectvá súvisiace s baníckou tragédiou.
• Japonsko využívalo kórejských pracovníkov počas druhej svetovej vojny.

Podmorská baňa Čosei v prefektúre Jamaguči začala prevádzku v roku 1914. Vo februári 1942 sa zrútila časť stropu ťažobnej šachty, čo viedlo k zaplaveniu bane.

Na túto nehodu, ktorá si vyžiadala život 136 kórejských a 47 japonských robotníkov, sa už dávno zabudlo, až kým v roku 1991 skupina občanov nezačala vyšetrovať - pôvodne s cieľom postaviť pamätník obetiam a zachovať bývalé banský areál vrátane vchodu a ventilačnej šachty. Roky zbierala svedecké výpovede a historické dokumenty o bani, a vlani napokon začala podmorské pátranie po pozostatkoch obetí.

Polícia uviedla, že preskúmanie troch kostí a lebky, ktoré tento týždeň našli kórejskí potápači na bývalom mieste zatopenej bane, potvrdilo, že ide o ľudské ostatky. Japonská skupina Kizamu Kai je presvedčená, že patria obetiam nehody a že tento objav je významným posunom v jej úsilí o nájdenie ďalších ostatkov.

Japonsko pred druhou svetovou vojnou a počas nej podľa historikov využívalo stovky tisíc kórejských robotníkov, vrátane tých, ktorí boli násilím privezení z Kórejského polostrova, v japonských baniach a továrňach. Nahradiť mali nedostatok pracovných síl, pretože väčšinu japonských mužov v produktívnom veku poslali bojovať do Ázie a Tichomorskej oblasti.

Nález kostí prichádza krátko po víkendovom summite v Tokiu, kde sa stretol japonský premiér Šigeru Išiba a juhokórejský prezident I Čem-jong. Summit podľa AP ukázal priateľské vzťahy medzi oboma krajinami a ich spoluprácu v oblastiach, ako je regionálna bezpečnosť a obchod. Sporným otázkam zo spoločnej histórie oboch krajín sa však lídri vyhli.

Išiba už predtým uznal vojnovú agresiu Japonska a prejavil väčšie sympatie voči ázijským obetiam. Na začiatku tohto roka dal tiež súhlas, aby jeho vláda vypočula odborníkov o tom, ako možno bezpečne vykonávať pátranie.

Kizamu Kai pokračuje v pátraní v bani na vlastné náklady. Japonské ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí, ktoré má na starosti pozostatky z obdobia vojny, bolo podľa AP neochotné pomôcť pri financovaní.

Japonská vláda sa podľa kritikov dlhodobo zdráha diskutovať o vojnových zverstvách, medzi ktoré patrí aj sexuálne zneužívanie a zotročovanie ázijských žien vrátane tých z Kórejského polostrova. Japonská vláda trvá na tom, že všetky otázky vojnových reparácií medzi Japonskom a Južnou Kóreou boli vyriešené v rámci normalizačnej dohody z roku 1965.