Koktejl.sk
Bývalú moderátorku detských programov a divadelnú herečku Patríciu Jarjabkovú (65) zasiahla pandémia koronavírusu tým najhorším spôsobom. Prišla o milovanú mamu. O smutnej téme prehovorila v podcaste Ľudskosť. "Moja maminka mala ťažkú pľúcnu fibrózu, čiže ona chcela zomrieť v nemocnici. Nechcela zomrieť doma a ja som si stále hovorila, že by som ju chcela dosprevádzať," začala smutnú tému.
Bola na to celé sama. So sestrou majú veľmi blízky vzťah, avšak žije v Nemecku a počas pandémie sa cestovať nedalo. "Bolo to pre mňa veľmi ťažké. Lekár mi hovoril, že dožičte jej to, aby mohla ísť do nemocnice, keď chce, pretože ona sa zadusí. Tá choroba proste končí takto," dodala s tým, že bola presvedčená, že v zdravotníckom zariadení jej taktiež nebudú vedieť pomôcť inak ako doma. Doktor ju však vyviedol z omylu.
Vysvetlil jej, že pre pacienta je to obrovská hrôza a potrebuje mať istotu, že okamžite pribehne zdravotný personál. Jarjabkovou jeho slová zarezonovali a úplne prestala riešiť strach zo smrti. Po prvom veľkom dusení sa jej mamina veľmi bála a stála si za tým, že chce ísť do nemocnice. Exmoderátorku však prepadli obavy, že sa už možno neuvidia. V krajine v tom čase panovali prísne pravidlá.
Keď už bola v opatere lekárov, rodina s ňou nevedela komunikovať, nakoľko bola pod silnými liekmi. "Ja som zatiaľ zúfalo hľadala, kam ju z tej nemocnice môžeme dať, do akého zariadenia. Kde bude mať ten zdravotný servis a komfort, ktorý ona potrebuje. Mnohé zariadenia pre seniorov nemajú veľké kyslíkové bomby alebo lekárov, zdravotný personál, majú iba opatrovateľky," opísala situáciu, v ktorej sa ocitli. Zariadenie, ktoré spĺňalo požiadavky sa im napokon podarilo nájsť.
Na Valentína im zrazu mamina zavolala a Patrícii sa zdalo, že sa jej konečne polepšilo. "Vôbec som si neuvedomila, že to je taký ten signál, keď človek pred smrťou zrazu sa tak ako preberie. Na druhý deň ráno mi volali, že už sme museli dať maminke morfín." Vypočula si tiež srdcervúce slová o blížiacom sa konci. Primár však súhlasil s tým, aby sa s maminou mohla ešte raz vidieť, no pod podmienkou, že potom pôjde okamžite do karantény.
"Obliekla som sa do toho kozmonautického celého mundúru. Dali mi rúško, dali mi štít, rukavice, čižmy. Potila som sa. Plakala som, nič som nevidela. Hovorila som si, že Bože takto nedôstojne, ale držala som mamu za ruku. Zobrala som mobil, zavolala som Eve (sestra, pozn. red.) a porozprávala sa s ňou. Stískala mi ruku, tak som vedela, že si to uvedomuje. Potom som odišla, rozlúčila som sa a išla som do karantény," pokračovala s plačom v náročnej téme, o ktorej sa jej rozprávalo veľmi ťažko.
Na izoláciu si vybrala mamin byt. "Spávala som v jej posteli, zamotala som sa do jej paplóna a tlačila som sa na jej vankúš, aby som ju mala ešte takto pri sebe. Tak som sa s ňou lúčila a bolo to veľmi silné," dodala so smútkom v hlase. Po tomto bolestivom zážitku sa rozhodla pomáhať ďalším ľudom, ktorí sú ležiaci a majú pred sebou posledné chvíle života.
Koktejl.sk
